O rozbíjaní seba-obrazu

Autor: Převzato <@>, Téma: Witchcraft, Zdroj: www.putnici.sk, Vydáno dne: 20. 11. 2004

Bojovník si musí především uvědomit, že jeho činy nejsou k ničemu, nicméně musí v činnosti pokračovat, jako by si toho nebyl vědom. To je šamanovo vědomé bláznovství.

Bojovník nemá žádnou čest, důstojnost, rodinu, jméno, vlast. Má jen život, který je třeba žít. Za těchto okolností ho s ostatními lidmi spojuje jen jeho vědomé bláznovství.

Protože nic není důležitější než to ostatní, vybírá si bojovník jakýkoli skutek, a pak ho uskuteční, jako by mu na něm záleželo. Jeho vědomé bláznovství mu umožňuje prohlásit onen skutek za důležitý a chovat sa podle toho. Stejně však ví, že tomu tak není. Proto když svůj čin uskutečňuje, cíti vnitřní klid. Je mu jedno, zda je jeho skutek dobrý či špatný, nebo zda funguje či nefunguje. To ho nezajímá.

Carlos Castaneda
Oddělená skutečnost

Pragmatická mágia zameraná na dosahovanie výsledkov a úspechu má istú nevýhodu, ktorej zvyčajne nie je venovaná taká pozornosť, akú by si zasluhovala. Doložiteľný, hmatateľný úspech či výsledok -je jedno v ktorej zo základných ôsmich foriem mágie- totiž vytvára abstraktný útvar, na ktorý je možné sa fixovať a fixácii na ktorý sa mág pravdepodobne ani nevyhne (vôľa oslobodená od chtivosti výsledku je efektívnym nástrojom pri dosahovaní výsledku ? po jeho dosiahnutí však nie je žiadnym ?obranným? filtrom voči pôsobeniu úspechu, aj keď môže zvyšovať určitý dištanc od neho).

Takýmto abstraktným útvarom môže byť čokoľvek, resp. ho môže utvoriť akýkoľvek úspech dosiahnutý (nielen) magickou cestou. Následkom fixácie na výsledok svojho snaženia sa formuje plocha i hranice seba-obrazu mága. Tieto po čase začínajú byť obmedzujúce a majú tendenciu mága uväzniť vo svojich intenciách. Praktik sa stáva napr. bohatým a mocným mužom (mágia bohatstva), úspešným a múdrym spisovateľom, vzdelaným hermetikom (mágia mysle), nebezpečným diablerom (mágia smrti), silným bojovým mágom (bojová mágia), mágom nekonečnej lásky (mágia lásky), tantrickým žrebcom (sexuálna mágia) a pod. Začína sa správať tak, ako SA správa bohatý a mocný muž; komunikuje tak, ako SA komunikuje, keď je človek úspešným a múdrym spisovateľom; jedná z pozície, z ktorej SA jedná z postavenia silného bojového mága; súloží tak, ako SA súloží po zvládnutí práce s istými pudovými obsahmi; je vždy nad vecou, ako SA má byť nad vecou keď je osoba dobrým praktikom mágie ega atď..

Tieto kategórie ? životné formy, sú vlastne spredmetnením (viz tzv. existenciál man) autentického, neurčitého a nedefinovateľného ľudského bytia, bytím-o-sebe (existencializmus), redukujúcim nedefinovateľnú a mnohorozmernú kaleidoskopickú bytosť človeka takmer v geometricky vymedziteľnú, nemennú, predvídateľne sa správajúcu štruktúru. V terminológii mágie má tento proces svoje meno - démon Choronzon.

Stotožnenie sa s týmito formami znamená uzavretie sa alebo výrazné obmedzenie ostatných možností a konfigurácií usporiadania ega. Identifikácia s akýmkoľvek z týchto obrazov (je ľahostajné, či je ?dobrý? alebo ?zlý?, ?pozitívny? alebo ?negatívny?, ?osožný? alebo ?škodlivý?) je -často nepozorovanou- magickou smrťou praktika. Petrifikáciou, po ktorej nasleduje už len postupné umŕtvovanie, stagnácia, opakovanie známych vzorcov. Katastrofa sa završuje, ak subjekt uverí v transcendentálnu alebo nadprirodzenú opodstatnenosť týchto nadobudnutých obrazov, životných foriem a kódov správania sa (napr. pravá vôľa, chcenie Svätého anjela strážcu, predestinácia, životná úloha, úloha inkarnácie a pod). Pred týmto nanajvýš nebezpečným aspektom magickej praxe dostatočne varuje Peter Carroll.

Práve tu vystupuje do popredia nesmierny význam iracionálna, etáp chaosu (Sartre), temných nocí duše, formule NOX, či tarotového atu 0. Blázon. Každý vzniknutý seba-obraz, ktorého kreovaniu sa následkom fixácie/intencionality v pragmatickej mágii po dosiahnutí úspechu dá len ťažko vyhnúť alebo zabrániť (úspech je trvalo prítomný, jeho vplyv neustály; nepozorovane sa formujúcim spôsobom implantuje do mysle), je treba po istom čase -keď kontúry vznikajúceho seba-obrazu začnú tuhnúť a keď sa tento začne stávať statickým a stálym- podrobiť reštrukturalizácii, či, lepšie povedané, rozbitiu.

Takáto operácia nikdy nie je jednoduchá, pretože seba-obraz má tendenciu prekrývať sa s tzv. CSH (cit seba-hodnotenia), teda s centrálnym slnečným Ja, Tiferet mikrokozmu, čo sťažuje akékoľvek zásahy do jeho vzorca, pretože tieto ako odozvu vyvolávajú výhradne negatívne emocionálne reakcie.

Dostatočne nepozorný mág sa -v tomto štádiu- začne obávať straty alebo narušenia svojho seba-obrazu, straty ?svojho mena? a spôsobu, akým je nazeraný ostatnými. Naviac, okolie ho v zotrvávaní v statickej fixácii bodu vedomia nepriamo utvrdzuje tým, že na pokusy o jeho presun reaguje spravidla hostilne, ublížene, či agresívne (Taktiež sa totiž fixovalo na vznikajúci obraz danej osoby, na podklade ktorého odvodzovalo vlastnú časť seba-obrazu. Potvrdzuje sa známy Sartrov výrok ? ?Peklo, to sú tí druhí.?)

V tomto prípade je preto často nutné povolať na pomoc profesionálnych rozbíjačov oficiálnych štruktúr, anorganických anarchistov, rebelov bez príčiny ? démonov.

Tieto entity driemu v podobe komplexov v každom individuálnom nevedomí, je jedno, nakoľko je toto diferencované. Kvalita a úroveň diferenciácie sa neukazuje v neprítomnosti alebo slabosti démonov, ale v tom, do akej miery ich -a ich deštruktívne, rozleptávajúce, chaotizujúce pôsobenie- dokáže subjekt využiť vo vlastný prospech. Peter Macsovszky o vnútorných démonoch píše: ?Symbióza je užitočnejšia ako konfrontácia. Má totiž dlhšie trvanie. Krátke konfrontačné strety s démonmi, so svojím odvráteným ja, sú nielen smiešne, márnomyseľné, ale aj celkom zbytočné: navonok sú možno efektívnejšie, na chvíľu - v okamihu víťazného opojenia - možno povznášajú, no v konečnom dôsledku aj tak vyčerpávajú. Preto si radšej zvoliť symbiózu.? ([1], 79).

Úspech je spravidla primeraným využitím energie najsilnejších komplexov. Oblasť v ktorej sa dosahuje často naznačuje, ktorý démon, resp. skupina démonov, je v psychike konkrétneho jedinca najsilnejšia, najaktívnejšia. Seba-obraz sa zvyčajne fixuje v rovnakej psychickej priehradke, či vo sfére rovnakej planetárnej sily tradičnej západnej klasifikácie.

Preto k prebudeniu dostatočne mocného démona postačí priemerne mocná invokácia - vedená priamo na najviac citlivý bod duše. Praktik môže využiť akýkoľvek individuálny postup, ktorý sa u neho ukazuje byť efektívnym. Často a intenzívne prevádzaný pozizmus, rituálna invokácia, aktivizácia archetypu korešpondujúceho tarotového atu, prípadne využitie sily mocného egregora zhodnej kvality. Povedzme na efektívnu invokáciu merkúrskeho démona Taftartarata postačí -ak je Taftartarat práve tým démonon ktorý potrebuje popustiť reťaze- dostatočne časté, vedomé a vnímavé počúvanie agresívnej rapovej hudby (mág však musí zachytiť esenciu, flow jednotlivých skladieb a na základe mnohočetného zážitku preniknúť k podpovrchovému šému). Marsického Barcabela spoľahlivo vyvolajú dračie telesné pózy prevádzané dynamicky za doprovodu marsicky signovanej hudobnej produkcie (heavy metal, trash, rave, techno). V každom prípade je efekt znásobovaný stimuláciou príslušného energetického bodu na tele, vlastnou hlasovou moduláciou, sigilami atď. Najspoľahlivejšími sú však v tomto smere neraz metódy aktivizácie zvieracích atavizmov. Keď je už démon vyvolaný, je postup úplne jednoduchý ? treba sa nechať posadnúť.

Zatiaľ čo v západnej magickej tradícii je posadnutie považované za absolútne tabu, hranicu, za ktorú sa nemyslí, takmer vo všetkých iných kultúrach je bežným pracovným postupom šamanov a čarodejov. (Hrôza z posadnutia cudzou entitou pramení u tradicionálnych západných magikov z nedostatočného očistenia sa od nánosov descartovskej myšlienkovej paradigmy; túto nedostatočnosť nevykazuje zo západných prúdov chaos-mágia). Posadnutie duchmi ? loa, sa úplne bežne praktikuje napr. v novodobom vúdú kulte Čierneho hada (La Couleuvre Noire), pričom tieto techniky možno rozšíriť aj na iné oblasti magickej praxe. Lous Martinié k tomu uvádza: ??Posednutí? je velmi děsivé, nahlížíme-li se jako statické bytosti s vrozeným příkazem odolávat všem změnám, kromě těch povrchních. V rámci tohoto pohledu je ?já? podstatné jméno. Je postaveno do stejné kategorie jako auto nebo dům. Je věcí na ovládání nebo vlastnění. Přemýšlet nad možností síly, která vám vezme dům, je strašné. Ve shodném významu je strašné přemýšlet nad ztrátou ?já?. Toto je pojímáno jako malá měnící se věc, kterou jako bytosti vlastníme. Jiná perspektiva se naskýtá, je-li ?já? zařazeno do jazykového kontextu slovesa. ?Já?, chápáno jako sloveso, má prchavou kvalitu a neustále se mění. ... Fenomén ?posednutí? není zvláštním případem. Je to extrémní bod v kontinuu konstantní změny.? ([2], 14).

Posadnutie je úžasnou skúsenosťou, pri ktorej závisí jedine od osobnej sily praktika, či bude schopný túto zmenenú strategickú pozíciu vlastného ?Ja? (ktoré je taktiež len posadnutím sociálno-kulturálnou entitou - zaužívaným interpretačným systémom) vo vlastnom vedomí zvládnuť, resp. ju správne využiť. -Nedostatok osobnej sily sa môže, okrem iného, prejaviť náhlym prepuknutím latentnej duševnej choroby, spustením celého reťazca katastrofických životných situácií, chorobou, predčasnou smrťou alebo pohltením bežnej osobnosti rozpínajúcim sa démonom-.

Po posadnutí démonom nastáva etapa chaotického pohybu, ktorý nikdy nie je možné dopredu predvídať. Dochádza k svojvoľnému presúvaniu bodu vedomia, mení sa -dočasne- správanie, charakter i celkové vnímanie sveta posadnutého. Pre pragmatického mága je práve tento moment potrebnou žieravinou rozrušujúcou usporiadanie jeho seba-obrazu. V symbióze s démonom (aktivizovaným komplexom nevedomia) podnikne kroky absolútne sa vymykajúce všetkému, čo dlhý čas cieľavedome budoval, o čo sa vedome usiloval. Mág sa doslova vykĺbi zo štruktúry seba-samého. Správa sa ako blázon, žiadna figúra mu nesedí a žiadna nie je dostatočne stála. Nie je v ňom žiadny zvyčajný záchytný bod, nič, čo by sa dalo brať vážne, nič o čo by sa dalo oprieť.

Záleží od typu invokovaného démona, v akej sfére sa oslobodzujúce posadnutie prejaví. Ak ide o marsického démona bojovej mágie, môžu sa v praktikovom okolí začať spontánne objavovať celé reťazce synchronicít krvavých stretov, potýčiek, či morbídnych obrazov násilia.

Merkúrsky Taftartarat mágie mysle môže nabrať podobu nezmyselného slovného útoku na vlastný tábor, neopodstatnené slovné provokácie, zmätené, bezcieľne výbuchy nadávok i urážok a podobne.

Venušský Kedemel môže vyvolať u inak verného, intelektovo zameraného a strohého mága náhle, svojou intenzitou fatálne zaľúbenie sa do niekoľkých pubertálnych objektov.

Saturnský Zazel vťahuje do absurdných situácii týkajúcich sa smrti a umierania.

Vo vymenovávaní by bolo možné pokračovať.

Pri týchto kotrmelcoch a premetoch vlastného Ja -ktoré by mali byť verejné aj sa má dostaviť požadovaný efekt- dochádza k blahodárnemu očisteniu sa spod obmedzujúceho vplyvu tuhnúcich kontúr fixovaného seba-obrazu, i obrazu utváraného okolím.

Opäť, záleží výhradne na osobnej sile a úrovni individuácie mága, či je schopný sa oddať tomuto nekontrolovateľnému toku, vzdať sa akejkoľvek kontroly a preukazovať svoju moc paradoxne vzdaním sa nároku na základný, inštinktívny mocenský vzťah Ja-vláda nad vlastným životom.

Choronzon -v snahe zabrániť mágovmu vymaneniu sa z jeho spredmetneného modu- okamžite vyšle hordu svojich služobníkov v podobe nahlodávajúcich myšlienok: Čo na to povedia ostatní? Poškodí to tvoje meno, renomé, imidž! Zničíš to o čo sa usiluješ! Už sa to nebude dať napraviť! Stratíš serióznosť! Nebudeš braný vážne! Vysmejú ťa! Ponížia! Budeš vyzerať ako hlupák! STRATÍŠ VLASTNÚ SEBA-DOLEŽITOSŤ! aby sme menovali aspoň niektoré.

Avšak práve v tom spočíva tajomný kľúč prechodného seba-oslobodenia. Cesta k reštrukturalizácii zabehaného seba-obrazu vedie cez rozkolísanie jeho centrálneho bodu, cez mikrokozmickú Tiferet, tj. cez CSH (cit seba-hodnotenia).

Mág potrebuje spojenca aby sa vymanil zo seba samého; samotný nemôže prekročiť svoj vlastný tieň (naviac, ak už fixácia prebieha dlhší čas, resp. je utvrdzovaná naozaj veľkým úspechom a početným publikom). Týmto spojencom je slnečný démon Sorat.

Ako upozorňuje Carlos Castaneda, spojenec môže byť veľmi prínosný, no rovnako aj ničivý. Môže sa sťať osloboditeľom mága, alebo jeho katom. (Jack Horsley zaoberajúci sa neo-mytológiou Matrixu považuje za spojencov rebelov práve agentov, vďaka ich smrtiacej, ale za určitých okolností z matrixu oslobodzujúcej sile.)

Posadnutie démonom má oslobodzujúci význam len vtedy, ak vyvolá rozkolísanie, spochybnenie vlastného Ja, jeho seba-hodnotenia a seba-reflexie. Mág musí vyvolať negatívnu reakciu prostredia, do ktorého svoj výstup zasadí. V optimálnom prípade je zasypaný početnou kritikou, nadávkami, opovrhnutím, výsmechom, slovnými útokmi atď. tj. prvkami sústavne útočiacimi na jeho CSH.

Dôležité je, aby sa tomuto vplyvu otvoril (osobná sila rozhoduje, či dokáže konfrontáciu zniesť alebo dôjde k vytesňovaniu a aktivácii obranných mechanizmov, čo v tomto prípade znamená neúspech), pohltil ho a nechal vnútorne pôsobiť. Dostaví sa vlna druhej línie Choronzonových služobníkov, tentokrát celá paleta negatívnych emócií. Nastúpi hnev, pocit urazenosti, agresia, zúrivosť, pocity nadradenosti, povýšenia atď., všetko obranné reakcie Choronzona snažiaceho sa udržať fixovanú pozíciu bodu vedomia a spolu s ňou aj petrifikovaný seba-obraz dotyčného.

Vlna emócii sa zvláda náročnejšie než vlna obranných myšlienok a spravidla s mágom čiastočne zamáva. Ak je však jeho osobná sila dostatočne veľká, nedôjde ani teraz k vytesňovaniu, ani k návratu do úkrytu pôvodného seba-obrazu (doplneného o kajúcnu priamu alebo nepriamu omluvu za svoje správanie). Mág sa prestane reflexívne brániť a pootvorí bránu démonovi Soratovi. Dostaví sa zážitok spochybnenia celej vlastnej existencie. Na povrch vyplávajú všetky dávne pocity menejcennosti, pochybnosti o sebe-samom, svojej práci i realizácii. Obraz sveta i seba sa naruší, v ešte lepšom, no náročnejšom prípade sa úplne rozbije (viz. atu XVI. Veža Crowleyho tarotu).

Toto je kulminačný moment celej operácie. Základný existenciálny hnus (viz Sartrov román La Nausée) zo seba samého, svojej neschopnosti, nezaradenosti, osamelosti, vylúčenia sa zo sféry ostatných ľudí do sféry ničoty. Tento moment najväčšieho opovrhnutia je súkromným potvrdením víťazstva mága (aj keď radosť alebo pozitívne pocity toto víťazstvo obvykle nedoprevádzajú).

Sorat svojim rozkladným pôsobením umožní začať odznova, je to oblažujúci Reset operačného systému, začínajúceho stagnovať svojou jednotvárnosťou. Praktik niekoľko dní zažíva hrozivý a pre konfrontáciu náročný zážitok vlastného vykorenenia, straty pevnej pôdy pod nohami. Je akoby vylúčený zo zabehaných dráh, kde doteraz v pokoji prežíval, skrze ktoré sa definoval a v ktorých ho mali možnosť definovať ostatní. Nepatrí nikam.

Po istej dobe (závisí od individuálnej flexibility bodu vedomia) sa však dostaví blahodárny účinok celej operácie a mága zaplaví oslobodzujúci pocit čistoty, tabula rasa medzi jednotlivými mini-fázami života. Na svoj pôvodný seba-obraz sa teraz díva akoby zvonku, vníma ho ako zvápenatenú škrupinku, z ktorej zovretia sa mu podarilo magicky uniknúť. Dobrý mág vystrieda počas svojho života možno 10, 20, 30 i viac seba-obrazov. Zlý mág alebo priemerný človek podľahne spravidla hneď prvému, či druhému seba-obrazu ktorý si sám vytvorí, alebo (a to častejšie), ktorý mu podhodí, vnúti spoločnosť, okolie, rodina, priatelia, škola atď.

Poznávacím znamením ovládania alebo ovládnutia svojim seba-obrazom je to, či sa jedinec dokáže -v oblasti ktorú pokladá za dôležitú a v ktorej sa výrazne realizuje- takpovediac strápniť, či v nej dokáže vykonať niečo hlúpe, neopodstatnené, nedôstojné, plytké, trápne (atu 0. Blázon).

Ak takúto vec nedokáže a naopak, úzkostlivo lipne na udržovaní svojho seba-obrazu a zúrivo napáda každého, kto sa jeho seba-obrazu čo i len letmo dotkne, potom je to pravdepodobne znakom, že nie je príliš šikovným mágom a nachádza sa pod vládou Choronzona, či vesmírneho predátora (lietavca), ako túto entitu označuje Carlos Castaneda.

Záverečné poznámky:

Efekt aj intenzitu operácie je možné regulovať podľa potreby. Pre miernu formu poslúži zameranie sa na akékoľvek publikum, napr. aj na internetové diskusné fórum. Pre silnejšie formy je nutné zameranie na blízky pracovný kolektív, priateľov, rodinu atď.

Zážitok úspechu v reálnom živote je nevyhnutnou podmienkou správneho pochopenia povahy operácie. Jedinec, ktorý vo zvolených životných oblastiach nedosahuje úspech, nepochopí proces fixovania sa naň, aj keď nad opisom operácie môže ?znalecky? kývať alebo krútiť hlavou.

Vhodnosť operácie záleží od životnej fázy, v akej sa mág momentálne nachádza. V niektorých etapách života (spravidla pred realizovaním cieľa) je silný, statický seba-obraz nevyhnutný a v určitých chvíľach (tesne pred realizáciou) je potrebné eliminovať akýkoľvek faktor narušujúci jeho celistvosť. Jednostranné porušenie rovnováhy formule Solve et Coagula so sebou aj v tomto prípade prináša nepríjemné dôsledky.

Jozef Karika

Použitá literatúra:

1. MACSOVSZKY, P.: Tanec pochybností. Eugenika, Bratislava 2003.
2. MARTINIÉ, L.: Waters of Return, the Aeonic Flow of Voudoo. Black Moon Publishing, Cincinnati.