Keď David Steindl-Rast, benediktínsky mních navrhol skúmať „dúhové telo“, fenomén, v ktorom mŕtvola vysoko rozvinutých jedincov opakovane zmizne počas pár dní po smrti, dostal nadšenú odpoveď od Marilyn Schlitzovej, riaditeľky výskumu na IONS inštitúte.
V novo vytvorenej spolupráci s Easaleským Inštitútom, rozšíril IONS svoj výskum na „metanormálne schopnosti“ – jednanie, skúsenosti a telesné zmeny, ktoré sú výzvou pre naše pochopenie obyčajných ľudských schopností – pretože prinášajú zásadnú otázku o rozvoji potenciáli ľudských bytostí.
„Brat David nám povedal, že vzal tento projekt do rôznych inštitúcií a nadácií hľadajúc podporu,“ spomína Schlitzová. Jeho zámerom bolo podporiť tieto tvrdenia a zhromaždiť údaje, ktoré nie len pomôžu viac pochopiť dúhové telo, ale aj jeho širší význam. Bolo mu povedané, že takýto typ výskumu je neakceptovateľný pre hlavný vedecký prúd. Ale ja hovorím, „Toto je presne typ projektu, ktorý v IONS očakávame. Pokiaľ bude možné projekt hodnotiť v rámci prísnej kritiky, sme otvorený v akceptovaní hocijakej a každej otázky, ktorá môže rozšíriť našu predstavu, čo všetko ľudia dokážu.“
Záujem Steindl-Rasta o dúhové telo začal, keď počul rozličné príbehy o tibetských majstroch, ktorí skrz svoju prax dosiahli vysoký stupeň múdrosti a súcitu. Dopočul sa, že keď umreli, objavila sa zrazu na nebi dúha. „A bolo mi povedané, že po pár dňoch ich telá zmizli. Niekedy ostali nechty a vlasy. Niekedy neostalo nič.“
Tieto príbehy ho viedli k zamysleniu nad vzkriesením Ježiša Krista, ktoré je ústredné pre jeho vieru. „Vieme, že Ježiš bol veľmi súcitná a nesebecká osoba. Keď umrel, podľa evanjelií, jeho telo tam neskôr nebolo.“
V súčasnosti sa vzkriesenie Ježiša Krista interpretuje rôzne, v závislosti na duchovných sklonoch, podotýka Steindl-Rast. Pre fundamentalistov sa vzkriesenie – vstanie z mŕtvych – stalo iba Ježišovi a nemôže sa stať žiadnemu inému človeku. Minimalisti sa, na druhej strane, vraví Steindl-Rast, zameriavajú na živého ducha Ježiša a veria, že vzkriesenie sa netýkalo tela.
A zároveň, veľké množstvo ľudí (vrátane jeho) sú otvorený myšlienke, že aj telo je významné v duchovnej oblasti a že určité duchovné skúsenosti sú univerzálne.
V roku 1999 sa rozhodol preskúmať tento zvláštny jav dúhového tela a jeho prípadné spojenie s Ježišovým vzkriesením. „Poslal som fax kamarátovi vo Švajčiarsku, ktorý je zen-buddhistickým učiteľom. Vedel som, že tam žije veľa Tibeťanov, a poprosil som ho, či sa môže na dúhové telo popýtať. Dva dni neskôr som dostal faxom odpoveď, kde vravel, že jeden Tibeťan ho neočakávane navštívil a keď padla zmienka o dúhovom tele, povedal, „Stalo sa to iba nedávno jednému môjmu učiteľovi a slávny láma, ktorý bol toho svedkom napísal o ňom správu.“ V tomto bode sa Steindl-Rast kontaktoval s páterom Francis Tisom, vysväteným rímsko-katolíckym kňazom, ktorý nie len že študoval jazyky vrátane tibetštiny, ale je oboznámený aj s tibetskou kultúrou.
„Vedel som,“ hovorí Steindl-Rast, „že otec Tiso cestuje príležitostne do Tibetu, a tak som sa ho spýtal, či tam neplánuje cestu v blízkej budúcnosti. Povedal mi, že odchádza v ten samý deň.“
Steindl-Rast ho požiadal, či by sa nezastavil vo Švajčiarsku a neporozprával s tým Tibeťanom. Navzdory krátkej dobe, cestoval Tiso do Švajčiarska a tak výzkum začal.
Nedávne skúsenosti dúhového tela
Vďaka svojmu švajčiarskemu kontaktu získal meno mnícha, ktorého telo sa po smrti rozplynulo. Khenpo A-čhos, gelugpovský mních z Khamu v Tibete, ktorý umrel v 1998.Tisovi sa podarilo nájsť dedinu položenú vo vzdialenej oblasti, kde mal Khenpo A-čhos svoju pustovňu. Šiel tam, aby na pásku nahral rozhovory s očitými svedkami smrti Khenpo A-čhosa. Takisto sa rozprával s mnohými ľuďmi, ktorí ho poznali.
„Bol to veľmi zaujímavý človek, popri tom, ako umrel,“ komentuje Tiso. „Všetci spomínali jeho dôveru voči svojim sľubom, jeho čistotu života, a ako hovoril o dôležitosti rozvoja súcitu. Mal schopnosť naučiť dokonca aj najhrubšie typy, ako sa stať trochu jemnejší, trochu vnímavejší. Pobyt v jeho prítomnosti menil ľudí.“
Tiso sa rozprával s Lámom Nortom, synovcom Khenpo A-čhosa; Lámom Sonam Gjamtsom, mladým žiakom; a Lámom A-čhosom, priateľom v dharme posledného Khenpo A-čhosa. Popisovali nasledovné:
Potom, ako Khenpo obdržal rozsiahly tréning v školách gelug a ňingma tibetského buddhizmu, sa namiesto života vo veľkom kláštore rozhodol pre život v malej vzdialenej pustovni., kde praktikoval mantry a vizualizácie. Khenpov synovec a blízky žiak vraví, že niekedy videl Khenpa obchádzať pustovňu, hoci bol zamknutý vo vnútri. Rok pred jeho smrťou mu istý Rinpočhe poradil, aby si obstaral thanku (závesnú maľbu) Gandenu, raja, ktorý mu Rinpočhe predpovedal, že tam pôjde po smrti. Khenpo tak urobil, aby odstránil posledné stopy karmickej snahy, ktorá ho oslobodí pri dosiahnutí ďalšieho života.
Pár dní pred tým, než Khenpo umrel, objavila sa dúha priamo nad jeho chatkou. Po jeho smrti boli na nebi tucty dúh. Khenpo A-čhos umrel ležiac na pravom boku. Nebol chorý; nezdalo sa, že by s ním bolo niečo v neporiadku a recitoval mantru OM MANI PADME HUM stále dookola. Podľa svedkov, keď sa zastavil jeho dych, jeho pokožka akoby zružovela. Jeden človek povedal, že sa stala žiarivo bielou. Takisto jeho vrásky sa vyhladili a pokožka sa stala hebkou, ako u mladého chlapca. Pred pustovňou bolo vidno dúhy na oblohe, z ktorej pršal veľmi príjemný dážď. Takisto počuli hudbu, ktorú akoby niekto spieval za dverami, ale nebolo rozumieť slová. Každý z prítomných cítili sladkú vôňu, podobnú na parfum.
Lama A-čhos navrhol, že by mali priateľove telo zabaliť do žltej róby, akú nosia všetci gelugpovský mnísi. Ako ubiehali dni, tvrdia, že mohli vidieť skrz róbu, že sa jeho kosti jeho telo zmenšujú.
Po siedmich dňoch odstránili žltú látku a neostalo žiadne telo. Láma Norta a pár ďalších tvrdia, že sa im po smrti Khenpo A-čhos objavil vo víziách a snoch.
Ďalšie prejavy dúhového tela
Francis Tiso spomína, že jedno z najpútavejších interview spravil s Lámom A-čhosom. Povedal Tisovi, že keď umrie, tiež manifestuje dúhové telo. „Ukázal nám dve fotky, kde bol odfotený v tme a jeho telo vyžarovalo lúče svetla.“
Pretože Láma A-čhos zdôraznil, že je možné manifestovať dúhové telo za živa, nie len po smrti, plánuje Tiso návrat do Tibetu s profesionálnym fotoaparátom, aby skúsil odfotiť toto vyžarujúce svetlo.“
Boli študované aj iné metanormálne udalosti, ktoré sa udiali po smrti. Napríklad dvaja Tisovi kolegovia Deborah a Bižhan Monavarian, boli prítomní pri posmrtnom procese Dilgo Khjence Rinpočheho, ktorý umrel pred ôsmymi rokmi.(1910 – 1991). „Tento muž bol človek s veľmi veľkými kosťami,“ hovorí Tiso, „a hovorí sa, že sedem týždňov po smrti sa jeho mäso zmenšilo. To by sa dalo spraviť chemickými prípravkami, avšak aj jeho kosti sa zmenšili.“
Zmenšenie tela sa udialo aj ďalšiemu guruovi, Lámovi Thubtenovi. Jeho miniatúrne telo teraz držia v kláštore Manali, v Indii. Tiso potvrdil, že proces zmenšenia tela, či jeho zmiznutia krátko po smrti, je dokumentovaný niekoľko storočí, ako napríklad v klasickom príbehu o Milarepovi, buddhistickom svätcovi z Tibetu, ktorý žil v 11tom storočí. Jeho životopis bol preložený do angličtiny Walter Evans-Wentzom v 1920tom. (Súčasný najuznávanejši preklad je od doktora Lobsanga Lhalunpu, prekl)
„V deviatej kapitole tejto literárnej klasiky,“ vysvetľuje Tiso, ktorý napísal dizartačku o buddhistických svätcoch, „sa hovorí, že jeho telo úplne zmizlo krátko po jeho smrti.“
Ešte rannejšie biografie Milarepu, hovorí Tiso, dosvedčujú tento jav. Podobné správy existujú takisto o veľkom tantrickom majstrovi z ôsmeho storočia, Padmasambhavovi, o tom, ako jeho telo zmizlo.
Francis Tiso povedal, že význam dúhového tela presahuje jógické dosiahnutie. Je to najvyššia manifestácia súcitu, schopnosť skutočného bódhisattvu ukázať ľuďom, že stojí za to nastúpiť cestu., že obetovanie sa stojí za to, a že ich snaha má univerzálnu silu dosiahnuť za hranice tela, či času.
Francis Tiso bol hlboko dotknutý so stretnutia s lámom a žiakmi. Láma mu povedal, že musí študovať mnoho rokov, kým pochopí dúhové telo, „Dúhové telo nevidíte očami tela, ale srdcom.“