V podstate sú pre nás takýto ľudia, hlavne tí ktorí moralizujú, len ďalším potvrdením toho že niet prakticky nijakého rozdielu medzi odštiepenými kresťanskými spolkami (ktoré by mohli byť príkladom, keby odhodili predpojatosť a začali od seba) a oficiálnou cirkvou pôsobiacou dvetisíc rokov, ktorá prekrútila kresťanské učenie k obrazu svojmu a ovplyvňujúcu tak rodiny a našu spoločnosť.
Nikam sa teda výrazne neposunuli od dôb minulých ! Ani tým, že sa odčlenily od cirkvi. To pekne vidieť na ich pohľade, ktorý vychádza skôr z citových slabostí, než nezaujatého pozorovania.
Už som tu raz bol spomínal, že trebárs austrálski domorodci považujú za celkom prirodzené stýkať sa z polonahými ženami a vôbec ich ani nenapadne vzrušovať sa pri pohlade na ne, alebo nejak pozastavovať nad tým, že sú polonahé. Je to danné ich spôsobom života, ktorý je v mnohých veciach príkladom nielen nám všetkým ale hlavne pre tých, ktorí sa nám tu snažia otĺkať morálku "pravoverných" o hlavu. Ich spolunažívanie mužov a žien je zvečša prirodzene harmonické, čo sa následne prejavuje jednak v ich minimálnych potrebách a tendenciách meniť prostredie kôli akýmsi nezbytným potrebám pre zlepšenie života a jednak v minime chorôb, ktoré by na nich doliehali v prípade, ak by žili v disharmonických vnútorných stavoch ako my. Nepoznajú napr. rakovinu, infarkty alebo žalúdočné problémy, tak často vyskytujúce sa u nás, ktorí akože máme na rozdiel od nich “zaostalých“ po stránke morálnej a duchovnej, možnosť prijať Krista ktorého oni nepoznajú a preto ich vyhliadky do budúcnosti akože určite nebudú pozitívne. Stojí sa teda zamyslieť, na čom je vlastne postavená morálka a s ňou súvisiaca správna životospráva.
Problém teda treba hľadať niekde inde, než v pozastavovaní sa nad tým, kto sa ako oblieka a vôbec nad vonkajším počínaním iných.
Nuže kto teda pozoruje dobre seba, iste mu neunikne skutočnosť, že pohlad na ženy/mužov je v značnej miere ovplyvnený našimi pudmi, ktorým podliehame a to vyvoláva u nás predstavu, že je v ženách/mužoch niečo, čo v nich v skutočnosti nie je. Je teda rozdiel medzi skutočným stavom vecí a tým, ako túto skutočnosť vnímame my skrze naše neovladnuté sklony. Ak sa teda snažíme v sebe niečo potláčať trebárs na základe nedobre ujasnenej morálky, alebo disharmonických partnerských a rodinných vzťahov, tak sa nám tieto nespracované zložky začnú v našej bytosti rôzne modifikovať. Na začiatok trebárs pohoršovaním sa nad “nemravnosťou“ ľahko oblečených žien, túžbou po nich a končiac neodolatelnou túžbou ovládať iných, nejak ich vykorisťovať a hlavne ich mať stále pod kontrolou.
Fakt, že vnímame ludí, len ako“ženy“ a “mužov“ a nie hlavne ako cítiace bytosti (čo je mimochodom dominantou ludí milujúcich a súcitiacich), tak podávame o sebe dôkaz, že sme ovplyvnení nízkymi pudmi a tendenciami. Tie následne vyvolávajú nejaké emocionálne vzruchy na ktorých je postavené konštatovanie, že ide o nemravný prečin ak napr. niektorá žena, ktorá sa rozhodla kôli horúčavám zhodiť pár vecí zo seba a preto nezapadá do našej šablony morálnych predpisov, ktorá je výsledkom nášho zdeformovaného pohľadu. Záver je hotový a my sa na základe neho ujisťujeme, že sme nejaký morálny defekt už vyriešili, pretože sa tak navonok neprejavujeme a preto máme aj dôvod k tomu, aby sme naprávali iných. To je ale povrchnosť vyplývajúca z neznalosti problematiky morálky, ale hlavne toho že samých seba nepoznáme.
Ak sa teda v niečom len utvrdzujeme, pretože si nevšímame seba ale iných, tak si naša nespracovaná pohlavná energia začne samovolne t.j. nezávisle na našej vôli hľadať nejaký postranný “ventil“, ktorý u niektorých vyústi trebárs do nejakého typu workoholizmu, potrebe zakladať nejaké organizácie alebo do rôznych perverzností, tak často sa vyskytujúcich u našich cirkevných predstaviteľov (ktorí mimochodom tiež začínali s tým moralizovať iných). A my si svoju neschopnosť ovládnuť seba vždy nejak ospravedlníme a prekrútime na akúsi potrebu naprávať okolie a poklesky iných, ktoré vlastne ani pokleskami nie sú. A potom akože bude všetko v najlepšom poriadku, pretože už budú chodiť všetky ženy slušne oblečené, pretože budú mať zakryté všetky partie svojho tela aj v tých največších horúčavách, aby náhodou nejaký oddaný kresťan nestratil svoju oddanosť pri letmom pohľade na okolo iducu ľahkú ženu, pretože sa náležite mravne nezušľachtil a neovládol tak.....a vobec cele okolie sa prisposobí akemusi obrazu o “dokonalej“ vo svojej podstate pochybnej morálke, ktorú sa nám snažia nanútiť tí, ktorí o nej nič nevedia. Z takéhoto postoja mi vychádza len jedno : Prispôsobiť svet a iných na svoj obraz, ktorý vznikol na zaklade akych si spekulácií o tom, ako má vypadať morálka. Čo k tomu dodať? Asi len to, že takýto predstavitelia “pravej“ morálky sa ničím neodlišujú od svetských ludí, ktorí sa tiež snažia stále niečo navonok zmeniť, ale nikdy nie seba. Je to teda v ich prípade iba svetskosť ineho druhu ! Pekne zamaskovaná a servírovaná pod záštitou Boha. Lenže, ako to može pochopiť niekto, kto stavia na pochybných skostnatelých prežitkoch minulosti a nie na základe onoho známeho, Človeče poznaj najprv seba samého?