Úvod k šamanismu (3.)

Autor: Převzato <@>, Téma: Šamanismus, Zdroj: nirgan.host.sk, Vydáno dne: 07. 03. 2009

Šaman je prostředníkem mezi dvěma světy, proto jej nemohou uspokojit zážitky druhých. Jeho zkoumání by mu mělo přinášet radost z dobrodružství.



Osobnosť šamana

Šamanizmus je metóda založená na empírii. Preto by šaman mal mať radosť z dobrodružstva skúmania. Je prostredníkom medzi dvomi svetmi a preto sa nemôže uspokojiť so zážitkami iných. Neobyčajná realita je tak neuveriteľne komplexná, že ju nemožno úplne opísať. Každá takýto opis sa stáva len zjednodušením skutočnosti. Práve na snahe definovať referenčný systém neobyčajnej reality sú založené náboženstvá a iné hierarchické systémy (sférická mágia, kabala, a pod.). Skutočný šaman cestuje, porovnáva a vytvára si vlastný obraz sveta. To však neznamená, že by sa nemal venovať systematickému prieskumu v spolupráci s inými!

Samotné putovanie nikdy nebýva samoúčelom. Šaman rozoznáva jednotlivé reality a snaží sa byť prostredníkom medzi nimi. Je členom svojej komunity, ktorej (aj šamansky) pomáha. Medzi jeho úlohy môže patriť liečiteľstvo, veštenie, mágia, psychoterapia, či odprevádzanie duší mŕtvych na miesta kam patria (psychopomp). Robí to na základe SSC, a preto nie každý liečiteľ, či veštec sa môže nazývať šamanom. Takýto životný štýl je nesmierne dobrodružný a bohatý, ale súčasne vyžaduje vysokú mieru sebapoznania a etiky.

Duchovia

Duchovia v šamanizme predstavujú inteligentné entity obývajúce neobyčajnú realitu, s ktorými šaman vstupuje za určitým účelom do styku. Preto ich v nijakom prípade nemožno stotožniť s "duchmi" v špiritizme.

Šaman verí, že všetko je určitou formou života, má určitú formu duše, ktorá sa prejavuje ako duchovný aspekt danej veci. Preto, keď sa šaman rozpráva s kameňmi, rastlinami, alebo s počítačom, nekomunikuje priamo so zdanlivo mŕtvymi kusmi hmoty, ale oslovuje ich viac, alebo menej vedomé aspekty.

Okrem styku s obyvateľmi Stredného sveta môže cestovať aj za duchmi Horného a Dolného sveta. Tí sa väčšinou nebránia interakcii s našou realitou, zvlášť, keď je obojstranne výhodná. Začínajúci šaman by sa mal stýkať najmä s duchmi, ktorých miera súcitu je dostatočne vyvinutá a ktorí sú ľudstvu priateľsky naklonení.

Spojenci

Duchovia, ktorí pomáhajú šamanovi na jeho cestách i v živote, trávia s ním viac času ako ostatní duchovia, sa stávajú jehospojencami.

Patria medzi nich napr. silové zvieratá (power animals), vo zvieracej forme personifikované aspekty sily, ktorou človek disponuje. Každý z nás má 1-3 (niektorí viac) silových zvierat, ale šaman si ich aj uvedomuje a môže s nimi komunikovať. Od množstva a druhu silových zvierat, ako aj od kvality ich vzťahu k človeku závisí aj jeho zdravotný stav. Z úcty k silovým zvieratám sa vyvinul aj totemizmus.

Ďalšími dôležitými spojencami sú duchovní učitelia, bytosti prinášajúce poznanie, inšpiráciu a rady. Vedú nás pri našom duchovnom rozvoji, čím sa stávame nezávislí od ľudských učiteľov. Šamanovi sa nemôže stať, že by padol do osídel zločineckej sekty, alebo šarlatána. Múdrosť totiž dokáže čerpať sám a priamo.

Samozrejme, aj iné bytosti sa môžu stať našimi spojencami. Môže to byť napr. anjel strážny, duchovný aspekt bubna, či obľúbený strom. To je len na vás.

Duše mŕtvych

S mŕtvymi by mal komunikovať iba skúsený šaman. Pri styku s nimi by mal mať na pamäti, že sa stretáva iba s ich pamäťou získanou v čase od bodu narodenia do bodu smrti, keď sa od ostatných častí osobnosti oddelila. Preto jediné vierohodné informácie, ktoré sa môžeme od duší mŕtvych dozvedieť, sa týkajú ich predošlého života. Ak im položíme otázku presahujúcu ich kvalifikáciu, či skúsenosť, radi nám síce na ňu odpovedajú, ale získaná informácia je väčšinou bezcenná. Styk s mŕtvymi môže v sebe skrývať aj iné nebezpečia a vyžaduje dostatočne zrelého jedinca.

Záver

Šamanizmus je súbor metód navodenia zmeneného stavu vedomia za účelom putovania v neobyčajnej realite a styku s duchmi. Je rozšírený na celej Zemi, a preto sa stal predmetom skúmania mnohých vied (história, etnológia, religionistika, a pod.).

Pre moderného človeka má však aj význam cesty za poznaním seba aj druhých, jedinečnej vďaka nechuti k dogmatizmu a násilnému obracaniu iných na "pravú" vieru. Je originálnym spojením individualizmu (zachovávanie osobnej slobody, presadzovanie slobody myslenia) s kolektívnym duchom (konfrontácia zážitkov s inými šamanmi, skupinová práca násobiaca silu jedincov, ale aj zodpovednosť za vývoj Zeme). Súčasne je tiež vedecky skúmateľným fenoménom, jedným z mála duchovných systémov založených na empírii a nie slepej viere. To všetko ho predurčuje za jeden zo základných prostriedkov duchovnej obrody ľudstva, a možno aj za nový motor našej civilizácie.

Argdun
v Banskej Bystrici, 2000