Po cestách Cypru sa prechádza história a človek sa tu ľahko ponorí do transcendentna

Autor: Převzato <@>, Téma: Duchovno, Zdroj: www.putnici.sk, Vydáno dne: 12. 07. 2009

Sú také krajiny, ktoré dokážu človeka uchvátiť. Po jej cestách sa prechádza história a ten, kto má dušu otvorenú, akoby sa ponáral do transcendentna, ktoré vyžaruje z múrov kostolov či mešít. Cyprus, ostrov v Stredozemnom mori, je naozaj zaujímavý. Duchovné stopy tu zanechal aj dnes už nežijúci duchovný učiteľ Daskalos, ktorý svojou láskou prispieval ku kozmickej harmónii.



Gejza Timčák

Chrám sv. Lazara v Larnace


Kostol sv. Alžbety uhorskej

 


Kláštor sv. Barnabáša

 


Pôvodne gotický chrám, dnes mešita

Veľkým duchovným bohatstvom však zem naplnili hlavne apoštoli, ich pôsobenie z ranokresťanských dôb sa do života sprostredkovane premieta aj dnes. Gejza Timčák, bol na Cypre viackrát, ale až pri poslednom pobyte, keď už bolo možné navštíviť aj tureckú časť si uvedomil, aká úžasná kultúra tam vznikla v pomerne krátkom čase.

Podľa gréckej mytológie na Cypre prišla na svet bohyňa krásy, lásky, sexu a vášne – nádherná Afrodita. Zrodila sa z morskej peny, dnes to miesto pripomínajú Afroditine skaly. Sú v mori blízko pobrežných útesov neďaleko Pafosu. Pri pohľade na more sa tu stretávajú hľadači dávnej atmosféry a krásy. Načrieť do minulosti tejto krajiny, to je dobrodružná cesta storočiami, kde sa menili kultúry, vlády, aj národy. Cyprus bol pod chetitskou, perzskou, templárskou, ale aj benátskou a otomanskou nadvládou. V časoch britskej expanzie bol 35 rokov britskou kolóniou. Od pradávna tam žili zruční remeselníci. „Bol som aj v lome, kde sa ťažila medená ruda a vyrábali sa ingoty. Meď sa tam ťaží a spracúva už päť tisíc rokov,“ dodáva G. Timčák.

Cyprus je raj pre archeológov, vyskytujú sa tu totiž pamiatky z tých najrôznejších kultúr. Tadiaľto sa premieľali aj všetky európske duchovné smery. Túto zem na svojich misijných cestách navštevovali apoštoli, dvaja z nich sú tam aj pochovaní. „V tom čase, boli to roky 43 až 50, šlo každému z nich aj o život. Lebo ak sa Židom pôsobenie niektorého z nich znepáčilo, tak ho ukameňovali. Nebolo to nič nezvyčajné, taká bola doba,“ konštatuje Gejza Timčák.

Apoštoli Pavol a Barnabáš

Apoštol Pavol, ktorého neskôr vyhlásili za svätého, spočiatku nové učenie, ktoré hlásal Ježiš a jeho stúpenci, nenávidel. Strážil dokonca šaty katom, keď kameňovali sv. Štefana. Pri jednom z prenasledovaní kresťanov sa mu zjavil sám Ježiš. Pavol z toho na tri dni oslepol, ale tento zážitok ho zmenil na celý život. Pavol ako Žid v synagógach hovoril o tomto zjavení. Židia takéto veci nechceli počuť, chceli ho zabiť, ale apoštoli mu pomohli ujsť. Ujal sa ho Barnabáš, s ktorým potom spolu s evanjelistom Markom vykonali prvú misijnú cestu. Tá viedla práve na Cyprus a neskôr do južných provincií Malej Ázie. Všade ich prenasledovali, zakúšali veľa utrpenia a sklamania. Posledné roky Pavlovho života sú zahalené tajomstvom. Nádhernú baziliku dnes nájdeme podľa všetkého nad jeho hrobom v Ríme.

Sv. Barnabáš, ktorý pochádzal z Cypru, má hrobku v podzemí neďaleko kláštora vo Famaguste, ktorý nesie aj jeho meno. Meno „Barnabáš“ znamená „syn útechy alebo potešenia“. Barnabáš bol údajne prvý, ktorý všetky svoje peniaze za predaj majetkov, ktoré vlastnil, rozdal veriacim chudobným. Skutky apoštolské hovoria, že mal zvláštnu schopnosť „vidieť Božiu milosť“ a tešiť sa znej. Vedel rozlíšiť čiste ľudskú prácu od Božieho pôsobenia. Vyplývalo to z jeho vnútornej čistoty. A podobne ako iných, aj Barnabáša ukameňovali pre šírenie evanjelia, okolo roku 61 v Salamine na Cypre. V Larnake na Cypre je pochovaný aj sv. Lazar, ktorého vzkriesil Ježiš.

„Málokde vo svete nájdeme také miesta, kde pôsobilo toľko apoštolov. Svoju misiu tu šírili ešte aj Marek a Andrej,“ upresňuje G. Timčák. „Ale čo je naozaj zaujímavé a málokto o tom vie, že sv. Lazara, ktorý sa neskôr stal prvým biskupom na Cypre, navštívila aj Mária Bohorodička. A keď som objavil kostol sv. Alžbety Uhorskej zo 14. storočia v Kyrenii na severe Cypru, nevychádzal som z údivu. Je podivuhodné, že na tomto neveľkom území je až osemdesiat raných chrámov a bazilík.“

Ostrov dvoch odlišných kultúr

Vráťme sa do nedávnej histórie, keď bola vyhlásená Cyperská republika. Písal sa rok 1960. Ibaže o 14 rokov neskôr nastal vojenský prevrat a turecká invázia spôsobila, že ostrov bol rozdelený na Cyperskú republiku a Tureckú republiku Severný Cyprus, ktorá je medzinárodne uznaná iba Tureckom. Samostatná Cyperská republika sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Na severnej časti ostrova v separatistickom štáte žijú väčšinou Turci s moslimským vierovyznaním. Ešte donedávna to bola pre cyperských Grékov zakázaná zóna, ale vlani v hlavnom meste v Nikózii otvorili priechod, čo mnohí príchodzí dokážu oceniť. Medzi cyperskou a tureckou časťou sú veľké rozdiely. „Človek si v tureckej časti pripadá, akoby sa vrátil aspoň o päťdesiat rokov späť do minulosti,“ podelil sa so svojou skúsenosťou G. Timčák.

Ak chce kresťan objavovať svoje korene, väčšinou navštívi Svätú Zem. Aj na Cypre však nájde množstvo miest s vyžarovaním, len treba vedieť, kde ich hľadať. Väčšina pamiatok západného kresťanstva je v menšej tureckej časti. „Sú však celkom iné, ako by sme očakávali,“ približuje ich G. Timčák.„Väčšina pôvodných gotických chrámov je prerobená na mešity. Gotické veže sú najčastejšie zbúrané, namiesto nich postavili minarety. Vo vnútri, na miestach, kde stáli sochy svätých, sú iba prázdne miesta. Vitráže sú preč, všetko je namaľované na bielo a mešity zdobí arabská kaligrafia.“
V gréckej časti, kde žije väčšina obyvateľov Cypru, a tých je až 78 percent, prevláda grécka ortodoxná viera. Je tam množstvo kláštorov a zachovaných kostolov byzantského štýlu. Rovnako ako mešity v tureckej časti, sú živé a aktívne. „Aj keď sú pôvodné kresťanské kostoly prerobené na mešity, neprestalo to mať svoju atmosféru. Či sa tam modlí moslim alebo kresťan, nie je až také podstatné. Stále je to miesto, kde sa ľudia modlia. A vnútorne sa naladiť na vyššiu silu sa dá aj pri ruinách. A keď je tam zakódovaná duchovná sila, inšpirácia prichádza sama.“ ukončuje tému Gejza Timčák.

Lea Gallová
Převzato z www.putnici.sk