Technológia myslenia 3

Autor: Robert Urgela <aoum@atlas.cz>, Téma: Mnohopolárnost, Vydáno dne: 26. 08. 2009

Zákony neurónnych kompozícií ktoré sprevádzajú myslenie človeka, sú založené na dvojpolárnosti, duálnosti. Tieto pravidlá fungujú ako samo sebou dané, bez toho aby prenikli na úroveň poznania. Každý človek na ich základe formuje svoje myšlienkové pochody a svoje vyjadrovanie smerom von, prostredníctvom rečového aparátu.


Podvojné myslenie dokáže vytvárať len dva druhy vzťahov, selektovať dvoma smermi. V matematickej podobe by sme to nazvali plus a mínus.

Pri vytváraní, konštruovaní myšlienok existujú objekty a vzťahy medzi objektmi. Rozmýšľame kvantitatívne a kvalitatívne. Keď máme len jeden objekt, napríklad seba samého a nič mimo toho, môžeme vytvárať vzťahy len so sebou. Pokiaľ sa objaví ďalší objekt, začíname s vytváraním vzťahov smerom von.

Vyberáme z možností: rozoznávame lepšiu a horšiu.
Riešime situácie: rozlišujeme výhodnejšiu a nevýhodnejšiu variantu riešenia.
Sme vo vzťahu s ľuďmi: rozlišujeme sympatie a antipatie.
Vyberáme si partnera: jedného chceme, druhého odmietame

Sme radi ak sme získali privilégiá, tovar za ?lepšiu? cenu, výhodnú ponuku. Chceme potvrdenie svojich názorov, kladné hodnotenie a byť odmeňovaný. Odmietame byť v nevýhode, nechceme prenechať dobré ponuky iným, dostávať negatívne hodnotenie, vyhýbame sa odmietaniu, nie sme radi ak nás predbehnú, siahnu na našu dôstojnosť alebo keď sme terčom kritiky.

Vytvárame hierarchie, hodnotové rebríčky, poradie cenností, staviame ciele, na základe výberu, selekcie. Táto vlastnosť podmieňuje naše rozhodovanie v každodenných situáciách. Objekty sa stávajú kvantitou a vzťah voči nim kvalitou. Tieto dve odlišné kategórie je dôležité brať na zreteľ. Človek vyrastajúci v západnej civilizácie ich mieša dohromady, nerozlišuje ich.

Keď napr. matematik zadá príklad: ? mám 20 oviec, 10 mi prídu zobrať, koľko ich zostane? Z hľadiska logiky kvantitatívneho charakteru povie, že zostalo 10 oviec. Nebude súhlasiť s pozíciou kvalitatívnou: Zostalo ich stále 20. Len rozdiel bude v tom že 10 je mojich a 10 ne-mojich. Z tohto pohľadu : 20 oviec - 10 oviec = 20 oviec, ale 10 oviec je + a 10 oviec -.

Múdrosť myslenia orientálneho typu je skrytá v uvažovaní, premýšľaní vlastnosťami, kvalitami. Mnohopolárnosť v ume, zahrňuje v sebe nielen objekty, ale aj vzťahy medzi týmito objektami.

Vlastnosťou západného jinového spôsobu myslenia je popri podvojnosti aj lineárnosť.

Prejavuje sa vo vytváraní príčin a následkov, hľadaní dôvodov: pretože...

Človek jednotlivé informácie dáva do priamočiarych väzieb a vytvára lineárny reťazec príčinno-následných súvislostí. Takúto zákonitosť potvrdzuje v sebe a vždy sa nimi snaží riadiť. V myslení jangového typu pre takéto vzťahy niet miesta. Takýmto spôsobom vlastne človek vytvára vnútorný svet, ktorý sa snaží vnucovať všetkým a všetkému s čím príde do kontaktu. Keď napríklad nastane krízová, neželaná situácia, mnohí hľadajú príčinu, vinníka, začnú sa hádky, obviňovania, čo situáciu nevyrieši. Situácia sa zmení, len ak začnú hľadať riešenia.

Myšlienkový svet je svet symbolov. Keď vyslovíme napríklad slovo: ? Slnko?, je to len názov, symbol. Skutočné reálne Slnko to nie je, to je podľa zákonov nášho zraku na oblohe. Pred chvíľou mi dcéra hovorila o jednej fotografii, že na tej fotke je ona s bratom. Odpovedal som, že to nie sú oni, ale ich neživé obrazy, abstrakcie reálneho človeka. Symbolický jazyk s ktorým operuje intelekt je tiež abstraktný. Používa tiene ktoré vrhá na reálne veci. To čo vnímame orgánmi priameho vnímania, ukladáme v symbolickej podobe v našej mysli. Nastáva transformácia vonkajších objektov na symbolický jazyk, ktorý používame v písomnej a hovorenej podobe.

Jednotlivé kroky s ktorými operuje myseľ idú po línii. Vzťahy medzi jednotlivými objektmi sa vytvárajú po línii, súčasne sa konštruuje iba jeden druh vzťahu, až potom ďalší atď. Lineárnosť sa prejavuje pohybom z jedného bodu do druhého. Plynutie času je pre podvojne mysliaceho človeka lineárne, premiestnenie v priestor je lineárne, dosahovanie cieľov, chápanie vývoja ? evolúcia, chápanie dejín ? od primitívneho k pokrokovému, všetko sleduje lineárnu postupnosť.

Dospievaním, stále vo väčšej miere vytvárame hierarchické rebríčky. Selekcia a postup v týchto abstraktných rebríčkoch sleduje lineárnosť. Z čoho sa skladajú tieto rebríčky? Už to nebývajú objekty, ale vlastnosti, funkcie, abstraktné a nie konkrétne pojmy. To je ďalší druh symbolov, ktoré sú potravou pre náš intelekt. Človek umiestňuje niekoho vyššie, toho obdivuje, dáva za vzor, považuje za autoritu: ? Z toho si ber príklad, ten niečo dokázal.? Iných zas umiestňuje naspodok pomyslenej hierarchie. Tých dáva za zlý príklad, a opovrhuje nimi: ?Ak sa nebudeš snažiť, dopadneš ako ...? Títo ľudia imponujú a naopak odrádzajú svojimi vlastnosťami, ktoré im umom priraďujeme.

Pre náš um existuje vertikálna hierarchia, kde figurujú cennosti, kde si želáme postupovať. Okrem toho rozlišuje horizontálnu lineárnosť, pri ktorej jednotlivé kroky v reťazci sú na jednej hodnotovej úrovni. Je to napríklad postupnosť používaná vo vede, vo fyzike, matematike, v logike, filozofii, v umení. Náš sluch vníma postupné spájanie jednotlivých tónov do celku, náš zrak vníma postupné spájanie farieb lineárnym spôsobom a náš intelekt vytvára vzťahy lineárnym spôsobom. Spájanie lineárnych kompozícií do celkov, sa mylne vydáva za mnohorozmernosť. Možnosti sa vydávajú, omylom, na základe dohody, za skutočnosť. V konkrétnej praxi to napríklad znázorňuje vnímanie priestoru. Môže to byť šokujúcim zistením, proti ktorému sa bude intelekt búriť, ale pre dvojpolárnych, lineárne zmýšľajúcich ľudí je aj v reálnosti priestor/ loka / iba lineárny. Presvedčenie že priestor je trojrozmerný je iluzórne. Z jedného bodu sa dokážeme pohybovať súčasne len do jedného jediného ďalšieho. Až potom sa môžeme vybrať do ďalšieho. Vždy sa pohybujeme v priestore a v čase len lineárne.

Technologie myšlení 3
dvojrozmernosť umožňuje postupný pohyb po línii trojrozmernosť umožňuje súčasný pohyb do dvoch bodov


Nikto na západe sa nedokáže súčasne pohnúť do dvoch rôznych smerov, ísť hore, aj dole, napravo aj naľavo a nebodaj aj dopredu a dozadu. Nevieme súčasne vybavovať svoje povinnosti v dvoch úradoch, alebo navštíviť dve priateľky naraz.

Možnosti, pohybu do rôznych smerov sa iluzórne vydávajú za skutočnoť. Ešte aj kozmické lode skonštruované človekom sa pohybujú len lineárne v čase aj v priestore. Alebo počítače vyvinuté lineárnym intelektom pracujú len v obmedzeniach lineárnej podvojnosti. V maximálnej miere sa dosiahla tzv. superpozícia podvojných vzťahov, čo však nie je predmetom tejto úvahy, lekcie, alebo článku / ako pre koho/.

Robert Urgela