Človek logikou podvojnosti, dáva do každého vzťahu medzi objektami viac elementov. Dokáže to iba lineárnym spôsobom. Vždy a všade je plus a mínus, ktoré sa zakrýva do rôznej symboliky. Takto produkuje umom svoje výsledky a spája ich do systému napr. múdrych kníh, vedeckých prác, filozofických traktátov, logiky, matematiky alebo aj morálnych pravidiel, etiky, ezoteriky. Vždy výlučne na základe takéhoto separovania, konštruovania umu vzniká napr. predstava ktrorá sa zvykne nazývať duchovnosťou. „Zaoberáme sa duchovnosťou, my sme vyššie ako primitívni, nekultúrni, neduchovní ľudia“. Duchovnosť sa umiestňuje vyššie, telesnosť nižšie. A rozvíjajú sa rôzne tzv. učenia, smery a náuky o duchovnosti, o vyššom, o lepšom, o plnšom, o vysokých a ešte vyšších energiách, o rôznych vibráciách, svetoch a podsvetoch, majstroch a supermajstroch, učiteľoch a žiakoch a pod. Takto sa človek zaoberá vytváraním hierarchií a ešte viac obmedzuje a zatláča seba samého tam kde je a znemožňuje rozvoj vlastnej biosféry. Namiesto rozvíjania sa a zlepšovania svojej adaptability ukazuje na svoju neschopnosť prijímať rôznorodosť a variabilitu života.
Ako sa správajú v živote ľudia, ktorí sa rozhodujú na základe podvojných algoritmov myslenia?
Napríklad jedia nie podľa chuti, ale podľa toho či má niečo nálepku zdravé, alebo nezdravé. Pre nich je dôveryhodnosť v množstve ľudí, ktorí považujú niečo za zdravé. Ak sa o tom veľa píše v časopisoch, hovorí v médiách, ak sa rozprávajú o tom viacerí, tak je to garantované. Na základe umu si vyberá tzv.zdravé, môže byť jangové, vegetariánske jedlo o akom píšu mnohé knihy. Pritom sám je v uzavretí jinového typu, ktoré je v súlade so stravou mäsitou, ťažkými proteínmi. Takáto intelektom vnútená strava proti vlastnému stavu oslabuje organizmus. V domnení, že strava JANG je zdravá, pre každého, je napr. ovsené vločky, zeleninové šaláty, je ako makrobiotik, vegetarián, vegán.... Vyberá intelektom, nie podľa svojho stavu a chuti. Cvičenia si vyberá nie z pocitu potešenia, ale na základe odporúčaní nejakej autority, alebo módneho trendu, či cennosti. Názvy môžu byť aj východné, taichi, jóga, kung fu, qikung, ale zostávajú len prázdne formy bez obsahu. Zariaďuje si svoj byt tak aby zodpovedal trendom, aby dizajn bol moderný. Obrazy, filmy, hudbu oceňuje podľa toho akú odozvu dostáva zvonka, nie zvnútra. Dobrý hudobník je ten kto predal veľ platní, koho koncerty sú naplnené. Za autority považuje ľudí, ktorých uznávajú mnohí.
Takto dochádza k ubíjaniu, vypínaniu priamych stimulátorov človeka. Svoj život človek žije jednoducho bez bezprostredných emócií, ktoré sú signálom harmónie človeka s okolím. Preč je schopnosť čudovať sa, žasnúť, prekvapiť sa. Človek sa stáva informatívnym. Informácia už nevyvolá žiaden úžas: „JÉÉJ, to je parádne, to je chutné, to je ono“, ale riadi sa na základe niečoho čo vzniká prácou algoritmov hierarchie cennosti, dôležitostí. Pritom však vnútorná sféra, psycho-emocionálna báza vysychá, stráca sa, zužuje sa. Vzťah k ľudom sa automaticky separuje na tri kategórie : niekto je nižšie: ten je nemódne oblečený, alebo je slabší, alebo je chudobnejší, alebo hlúpejší. Môže byť na tom lepšie: je autoritou, je krajšie oblečený, je silnejší, úspešnejší, múdrejší, Do tretice, keď je rovnocenný v akejkoľvek oblasti ktorú preferujeme. Vtedy nasleduje previerka: rozhodnutie podľa intuitívnych kritérií kam ho zaradíme, či je vyššie, alebo nižšie. Ako napríklad pri čítaní tohto textu ho mnohí budú hodnotiť podľa toho: kam patrí autor, aký je uznávaný, je alebo nie je kapacita?, pozná ho niekto?, znamená niečo v hierarchii? Sme automaticky podvedome pripravený, rozhodnúť sa kam postavíme človeka. Či je múdrejší ako mi, či je šikovnejší, či je duchovnejší, kultúrnejší, alebo menej kultúrny, či ho môžeme postaviť ako vzor, alebo naopak. My sa nad neho povýšime, alebo on sa nachádza vyššie?
Takto sa objavujú radcovia, ktorý zapevňujú, konzervujú svoje skúsenosti a hľadajú možnosť ako ich rozšíriť ďalej, podriadiť iných po seba. Stačí si spomenúť napríklada na radcov pre zdravú výživu, duchovnosť, správne vzťahy, zdravý spôsob života, pre kultúru a morálku, pre tamto a pre ono. Ako správne dýchať, zdravo cvičiť, ako správne komunikovať. To všetko je späté s najjednoduchšou podvojnosťou, bez rozlišovania rôznorodosti – viacpolárnosti života. Takýto ľudia zakonzervovali svoje skúsenosti a učia ako postupovať „jedine správne“, pre každého vždy a všade a odmietajú špatné, omylné, nesprávne, chybné. Radi vystríhajú druhých pred tým čo sami nedokážu: žiť v možnostiach adaptácie na zmenu, prijať rôznorodé podmienky a nestratiť pritom svoju životaschopnosť. Upozorňujú na zlé: “ tam nechoďte, takto nepostupujte, tamto je nesprávne, toto je nezdravé, nebezpečné, nemorálne, chybné... Uzatvárajú iných, prenášajú na nich svoje obranné reakcie, avypínajú stimulátory u svojich vďačných poslucháčov, kradnú ich emócie. Stačí väčšinou pár minút kontaktu s provokátorom na to aby sa človek uzavrel do stavu obrannej reakcie a postavil si nechtiac vnútornú hranicu. Pretože takýto ľudia stavajú HRANICE. Hranice pre adaptáciu, hranice prijímania vonkajšieho sveta, hranice životnosti. Keď prijmeme postavené hranice, naše pocity, ľahkosti na duši, radosti, potešenia sa strácajú. Hranica znamená ten moment, keď v kontakte s niektorou situáciou sa vypnú naturálne emócie, keď sa psycho emocionálne parametre vynulujú. V takomto momente človek prechádza na mechanickú formu existovania. Fáza radosti a schopnosti žasnúť sú razom preč. Preto na Oriente zdôrazňovali fakt, že: „Poznanie je jed a poznávajúci je mŕtvy.“ Množstvo poznatkov vypína stimulátory. Čím viac sprostredkovaných poznatkov tým je menej stimulácie prirodzenej povahy. Tým viac bude človek narážať na situácie, keď sa fakty nebudú zhodovať s predchádzajúcimi skúsenosťami, z ktorých um vytvoril pevné pravidlá. Strach je obranná reakcia vypínajúca naše vnútorné stimulátory. Vtedy je človek v stave bez pevnej formy, ktorú tvoria spojenia medzi bunkami. Tie počúvajú na to čo ssi objednávame svojimi pocitmi. Na to čakajú baktérie a vírusy, ktoré sa ľahko dostávajú do molekulárneho systému človeka.
Provokátori do obrannej reakcie a stavu „bez formy“, sa snažia o získanie spoluúčasti svojich poslucháčov na svojich obavách. Vyvolávajú v nich obrannú reakciu, čim vzbudzujú potrebu brániť sa. Podsúvajú nutnosť potreby filtrov na vodu, vzdušných čističiek, energetických ochrán proti stratám energie, negatívnym zónam, negatívnym ľuďom, bezpečnostných zariadení, detoxikačných prostriedkov. Inokedy podsúvajú hranice v podobe nutnosti očkovaniu proti epidémiám, alebo hrozby potravinových E-čiek, a potreby chrániť svoj majetok, svoje zdravie, svoj život. To všetko je symptómom toho istého: nastúpenia psychologickej hranice a zapnutia obrannej reakcie. Tvrdím dokonca že snaha o tzv. ekologickú čistotu je SYMPTÓMOM obrannej reakcie. Paradoxne túto ekológiu človeka práve špiní, zanáša, potláča. Vnútorne čistý človek je taký, ktorý vydrží, adaptuje sa, prispôsobí sám seba pod vonkajšie zmeny. Človek pri budovaní svojej obrannej reakcie najprv naberá cennosti - ako kura hrabe na dvore zrno pod seba. Keď nastane moment obrannej reakcie začína chrániť nazhromaždené hodnoty. Pokiaľ človek zbiera úspechy nachádza sa síce už v egoistickej fáze, ale ešte stimulácia trvá. Fungujú jeho emócie. Snaží sa presadiť, získať úspech, prekonávať iných. Je aktívny v športe, v obchode, v štúdiách, je kontaktný. Cíti sa ešte zdravý, spokojný. Keď už prechádza do druhej etapy uzavretia, do pasívnej fázy, objavuje sa už obranná reakcia, strachu, bojazlivosti o získaný úspech a cennosti a bojí sa zmeny. Zmeny v postavení, hierarchii. Bojí sa skutočne nového, nielen variácií starého. Bojí sa nových informácií, nového pohľadu, nového usporiadania vzťahov, nových kontaktov, zmien v usporiadaní vzťahov, preto hľadá istotu, pevnosť, nemennosť, garancie.
Urgela R.