Úryvok z knihy Hviezdy Ťan Šanu V.Lenského o pravo –ľavostrannom myslení

Dialektika v ume sa nedá osvojiť štúdiom na žiadnej škole. Nedá sa jej naučiť vôbec, dá sa ale objaviť vlastným skúmaním. Je to vlastnosť myslenia. Jednotlivé druhy myslenia majú tú spoločnú črtu, že vo svojom vnútri sú neprotirečivé, nekonfliktné. Systémy sú uzavreté. Konfliktnosť existuje len smerom k opačnému spôsobu myslenia s odlišnou štruktúrou, presnejšie s odlišným spôsobom vzťahov – väzbami medzi objekatmi myslenia. Dialektika zmierňuje rozpor dvoch základných protirečivých spôsobov myslenia, jangového altruistického typu a jinového, egoistického charakteru.

Myslenie taoistov zachovalo dvojpolárnosť, ale vypustilo   lineárnosť umu. Ak opustíme parameter lineárnosti, objavia sa výroky typu:

„Víťazstvo nie je lepšie než porážka“. „Čím viac zákonov a príkazov, tým viac zlodejov a lupičov“. „Veľká zručnosť sa podobá neohrabanosti“. „Skutočná pravda sa javí nepravdou, najvyššia čistota sa javí poškvrnenosťou“. 

Konštruovanie myslenia /iným slovom premýšľanie/ sa uskutočňuje na základe polarizovania objektov myslenia. Objektami myslenia sú pojmy, alebo slová v podobe symbolov. Každá myšlienka je ABSTRAKTNÁ, symbolizuje určitú skúsenosť, odráža ju, ale nie je totožná so  samotnou skúsenosťou. Napr. chuťovými analyzátormi vnímame určitú chuť a nazveme ju slanou. Zrakom vidíme Slnko, pomenujeme ho, ale názov, nie je samotným Slnkom. Symboly používame zvukové keď pomenujeme nejaký objekt, nejakú vlastnosť, zrakové, keď ho znázorňujeme obrazne a myšlienkové, keď si čosi predstavujeme.

Informácie ktoré svojimi analyzátormi prijímame z vonkajšieho sveta, sú samé o sebe neutrálne. To akým sa pre nás javí okolitý svet , ako reagujeme na vonkajšie podnety, aké vzťahy vytvárame k vonkajšiemu prostrediu, aké zafarbenie, význam majú pre nás udalosti a javy, závisí od polarizácie nášho stavu a nášho myslenia.

Miera zmenšovania dvojpolárnosti a lineárnosti myslenia je postupný proces. Nie je podstatné to čo vyjadrujeme premyslene, ale hlavne to čo je reflexiou nášho vnútorného stavu. V bežnom živote sa reakcie na podnet objavujú okamžite a inštinktívne. Pri kontakte každý reaguje podľa svojej matrice myslenia.

Pre človeka slúžiaceho lineárnej podvojnosti je typickým momentom použitie násilia. Smerom von aj dovnútra. Násilie požíva voči tým, ktorý nie sú v súlade s logikou jeho myslenia. Je agresívny vtedy ak niekto nepostupuje či nevytvára vzťahy na základe zákonov podvojnej lineárnej logiky. Ak sa niekto odlíši od týchto pravidiel, postupuje nesprávne, chybne, nelogicky, hlúpo, primitívne ...

Pravidlá myslenia východného typu a pravidlá spôsobu nazerania západného charakteru sú protikladné, sú v opozícii. Orientácia neurónnych spojení a teda aj spôsobu myslenia, súvisí s vnútornými procesmi, šírkou životného priestoru, emóciami, psychikou a spôsobom reagovania človeka.

Ďalšou vlastnosťou spôsobu myslenia jinového charakteru je sortírovanie, výber. Z daných možností sa vždy vyberá jedna, pohybujeme sa jedným smerom a vylučujem ďalšie možnosti. Vo vonkajšom priestor ak cestujeme do Bratislavy, necestujem do Košíc, ak si zvolíme sedieť v kresle, nesedíme na stoličke.

Zákony neurónnych kompozícií ktoré sprevádzajú myslenie človeka, sú založené na dvojpolárnosti, duálnosti. Tieto pravidlá fungujú ako samo sebou dané, bez toho aby prenikli na úroveň poznania. Každý človek na ich základe formuje svoje myšlienkové pochody a svoje vyjadrovanie smerom von, prostredníctvom rečového aparátu.

Myslenie prezentované Lao Ć, Buddhom, učením Krista, zenom, vychádza z alternatívneho spôsobu myslenia, ktoré je voči západnému nazeraniu zrkadlovo obrátené. Podstata týchto učení je tiež dvojpolárna, vo vytváraní vzťahov. Sú však zbavené lineárnosti. Pre takýto typ umu je charakteristická schopnosť zrieknutia sa starého, minulého. Tak ako sa hovorí v Zen: „aby sme mohli naplniť šálku novým obsahom, najprv ju musíme vyprázdniť.“

Nasledujúce články budú slúžiť nielen ako informatívne, na získanie nových poznatkov, ale aj ako tréningové, ktoré ponúkajú inšpiráciu a umožňujú trénovať a regulovať samých seba  na úrovni myslenia, teda neurónneho prostredia. Spôsob ako myslíme, ako vytvárame vo svojej mysli vzťahy, ako vidíme a riešime rôzne situácie, aký význam im prikladáme, môžeme považovať za nástroj ktorý nás môže rozvíjať, na stranu viacpolárnosti alebo naopak nás môže tlačiť do „blata“ primitívnej podvojnej a lineárnej separácie. Pravidlá myslenia pracujú utajene, automaticky, výsledky procesu myslenia považujeme za samozrejmé.