V arzenále obľúbených trikov dobrých učiteľov neraz nechýbajú také ľsti ako prudká, nečakaná a šokujúca agresia namierená voči žiakovi, hrozba alebo vyprovokovanie fyzického či magického útoku proti nemu, jeho uvedenie do situácií v ktorých dochádza k jeho strápneniu, psychickému zdeptaniu, poníženiu alebo ohrozeniu jeho zdravia či života.

Čarodejníctvo zbavené romantických predstáv skutočne nie je hra; predovšetkým zpočiatku a pre ego, ktoré nie je zvyknuté na tvrdé otrasy vlastných zabehaných štruktúr, či pocitov seba-dôležitosti.

Vzťah medzi zasvätiteľom (nagualom) a žiakom je vzťah neustálych útekov a návratov, medzi ktorými leží celé spektrum viac či menej vyhrotených emocionálnych i afektívnych stavov. Krotenie živočíšnej stránky človeka (astrálu) pripomína krotenie divej zvery. Nie je na ňom nič romantické, vznešené, mravné alebo ušľachtilé. „Dobro“ zasväcovaného je asi to posledné, na čom dobrému zasväcovateľovi záleží.

Ezoterici-moralisti, ktorí sa namiesto konfrontácie a symbiózy so svojim Tieňom rozhodli -resp. boli strachom, slabosťou, obavami a seba-dôležitosťou prinútení- k jeho vytesňovaniu a zaznávaniu jeho prejavov u seba i v okolitom svete, sú samozrejme vždy vysoko pobúrení a znechutení tým, keď sa niekto, koho vďaka projekciám svojich vlastných egotických predstáv o „duchovne“ považovali za „duchovného“ a „dobrého“ napríklad vyjadruje vulgárne, správa sa nevhodne, či celkovo z ich „vznešeného“ pohľadu koná neprípustne a sproste.

Je známe, že práve tejto sorte moralizátorských záujemcov o ezoteriku ukladal Gurdžijef ako základné cvičenia na ceste ich duchovného napredovania rôzne nelichotivé úlohy ako napr. naučiť sa kradnúť, správať sa amorálne a pod.

Metódy Aleistera Crowleyho boli podobné. Známu epizódu popisuje Israel Regardie, ktorý ešte ako naivný mladík plný vznešených ideálov za cenu veľkých osobných obetí vycestoval do Francúzska, len aby sa stretol so svojim veľkým duchovným vzorom, ktorého hlboké magicko-filozofické pojednania horlivo študoval. Po príchode bol „uvítaný“ Crowleyho žiadosťou o všetky jeho úspory, za ktoré Majster Therion nakúpil tvrdý alkohol svojej obľúbenej značky, ktorý ešte v ten večer bezo zbytku skonzumoval, na čo sa oddal radovánkam so svojou milenkou; a to priamo pred zrakom vydeseného a k smrti pobúreného Regardieho. (Jeho neskoršie ponosovanie sa voči výstrednému správaniu svojho majstra Crowley vyriešil tým, že tomuto slušnému a introvertnému židovskému mladíkovi uložil ako magické cvičenie aktívnu návštevu verejného domu.)

Takéto šokujúce správanie nás môže podaktorých z nás azda i právom poburovať, no je treba sa zmieriť so skutočnosťou, že pri dobrých zasvätiteľoch je pomerne časté. Don Juan priväzoval Carlosa Castanedu na obojok ako psa a dokonca v rámci čarodejníckej skúšky sprostredkoval svojim učeníkom celkom vážne mienené inštrukcie na jeho pokus o zabitie. Známe sú tiež vulgárne tyrády Františka Drtikola; šarády Pascala Bewerly Randolpha; smrteľná nenávisť Gustava Meyrinka voči jeho nepriateľom; udavačstvo a spolupráca s gestapom Jiřího Arvéda Smíchovského; nepríliš žiarivé správanie sa Pierra de Lasenica k cudziemu majetku; vzťahy Eliphasa Léviho s neplnoletými dievčatami; absolútna amoralita Austina Osmana Sparea, jeho radikálne pohŕdanie masami a „dobrými luďmi“, ako aj ďalšie a ďalšie „morálne poklesky“ významných osobností venujúcich sa mágii alebo celkovo záležitostiam duchovna.

V správaní čarodeja musí byť jasne vymedziteľná časť, ktorá je otvorenou manifestáciou jeho Tieňa. Ak čarodej takúto temnú signatúru nemá vpísanú vo svojej osobnosti alebo v spektre vlastného života, či tvorby, znamená to, že tieto obsahy s veľkou pravdepodobnosťou vytesnil mimo svoj vedomý a vedome sa prejavujúci okruh.

Takéto vytesnenie -obzvlášť v prípade, že sa jedná o negatívne obsahy- je však hrubým nedostatkom celistvej magickej praxe. Naopak, znakom jej dobrého priebehu je, ak programy Tieňa nie sú príliš maskované -skôr naopak- (teda je možné sa s nimi otvorene konfrontovať), ale nachádzajú sa, ako rovnocenné, vedľa projekcií a signatúr ostatných archetypálnych obsahov.

V optimálnom prípade sú aj deštruktívne tendencie Tieňa integrované, zapojené do celkového vzorca pravej vôle mága a teda sa plnohodnotne svojim výrazným energetickým potenciálom podieľajú, aj keď nepriamo - zväčša formou akéhosi katalyzátora nepríjemných situácií zamedzujúcich mágovmu ustrnutiu na niektorej z foriem verejne prezentovanej persóny - na jeho magickej transmutácii seba samého.

Tak ako platí známe príslovie „Kto sa bojí, nesmie do lesa“, platí aj jeho úprava pre magické záležitosti: „Kto sa bojí, nemá sa zahrávať s mágiou ani s čarodejmi“.

Ak nás dokáže znechutiť akýkoľvek morálny poklesok alebo výstrelok (často smerovaný výrazne za hranice bežne prijateľného i prijímaného), či kontroverzia vzoru ku ktorému vzhliadame a toto znechutenie v nás dokonca vyvolá hnev alebo vnútorný otras, je to jeden z najvzácnejších momentov, aký nám náš zasvätiteľ dokáže ponúknuť.

Dôležité je si uvedomiť, že v tomto prípade sa nejedná o teoretickú časť intelektuálnej výuky, ale o praktickú časť zasväcovania (alebo preskúšania) do tajomstiev hlbokých tieňových zón odvrátenej strany našich osobností. Spolu s týmto uvedomením následne záleží už iba na dostatku/nedostatku našej vlastnej energie i sily vôle, či takúto situáciu dokážeme využiť k vlastnému seba-oslobodeniu spod zväzujúcej moci vlastných iluzórnych obrazcov, alebo ju využiť nedokážeme a náš hnev sa len neplodne vybije v „sklamaní z osoby majstra“, pobúrení z neho alebo v celkom bezvýznamných útokoch na jeho osobu.

Prísne vzaté totiž majstrova osoba - zrkadlová persóna, tj. momentálny spôsob, akým sa na tejto pláni vedome alebo nevedome rozhodol vystupovať, je v celom procese našeho vlastného zasvätenia jednou z najmenej dôležitých vecí, ktorej však (čisto z dôvodov vlastnej seba-dôležitosti) často paradoxne prisudzujeme ten najväčší význam.

Jozef Karika
(Převzato se souhlasem autora)