Predchádzajúce príspevky boli venované krátkemu opisu toho na základe akých zákonov pracuje náš um. V prvej sérii o mnohopolárnosti som venoval priestor opisu pravidiel myslenia a rôznym variáciám práce umu rozvíjaných v histórii ľudstva.

1 FORMUJÚCI ORGÁN

Na úvod ďalšej série nezaškodí trocha opakovania, hoci z iného uhla pohľadu. Ďalej sa zameriame na to čo so sebou prináša dominancia umu nad zmyslovými anylyzátormi. To znamená aké následky nesie to čomu slúžime: či mysleniu východného altruistického typu, alebo ak niekto chce- ľavostrannému mysleniu, či západnému, egoistickému, podvojnému a lineérnemu mysleniu pravostranného typu. A nakonice sa zoznámime s mnohopolárnymi technológiami .

O tom aké máme vzťahy medzi bunkami, neurónnymi spojeniami v mozgu, aké sú vzťahy medzi orgánmi, vnútornými väzbami navzájom a medzi vnútorným a vonkajším svetom, rozhoduje náš formujúci orgán - um. Um interpretuje informácie ktoré prijímame z vonkajšieho sveta zmyslovým aparátom.

Základnou vlastnosťou myslenia dospelého človeka je podvojnosť. Selektuje doprava, doľava, rozdeľuje, porovnáva, vyberá si vždy medzi objektami myslenia a zároveň aj medzi vzťahmi ktoré sú možné medzi týmito objektami. Myseľ tak funguje bez ohľadu na to, či ide o fyziku, chémiu, astronómiu, medicínu, či ide o bankovníctvo a peňažné vzťahy, či ide o vzťah k susedovi, konkurentovi, kolegovi, rodinnému príslušníkovi. Je jedno či ide o vzťahy medzi číslami, algoritmami, alebo nech ide o anjelov a čertov o ezoteriku. Bez ohľadu na to o akú oblasť ide, algoritmus mozgu ostáva, len dosadzuje za objekty rôznorodé, variabilné premenné. Takže na základe algoritmu nášho myslenia vzniká výsledok prijímania informácií. Ak nám niekto niečo povie, oznámi, niečo prečítame, počujeme v televízii, rádiu, na ulici, okamžite reagujeme. Táto matrica v ume pracuje ako sitko cez ktoré prepúšťame všetky informácie, a okamžite reagujeme, bez toho aby sme rozmýšľali, intuitívne, podvedome. Nerodíme sa však s hotovým  intelektom. Narodíme sa s potenciou intelektu. Deti vnímajú svet priamo, bezprostredne, ešte nevedia či je lepšie keď bude veľa alebo málo peňazí, či je lepšie mať Škodovku alebo Mercedes, oblečenie značky Versace, alebo z čínskeho trhu, či je lepšie keď vyhrá politická strana tá, alebo iná, čo bude lepšie a horšie, aké sú výhody alebo nevýhody tej alebo inej alternatívy. Ešte niet zrelého umu, a niet preferencií. Sú jednoducho priame, bezprostredné, vnímajú nepodvojne, komplexne. Ešte u nich niet rozvinutej podvojnosti, talentu separovať. Informácia vidí a vníma bezprostredne. Vekom človek začína rozvíjať separujúci spôsob myslenia ktorý mohutnie, narastá. Rozvíja tú primitívnu podvojnosť, dvojpolárnosť, ktorá má svoje hranice. Potom začína byť patologická, človek začína ísť cestou choroby a utrpenia. Vzniká primitívna lineárna podvojnosť, zväzujúca človeka po všetkých stránkach.

Aké sú zákony myslenia? V prvom rade akékoľvek myslenie nezávisí od objemu poznatkov, od hromadenia znalostí. „Ej tento je študovaný, ten má vysokú školu, ten a ten si urobil bakalára, a tamten je kapacita, toho si musíme vážiť.“ Takto nám našepkáva naivný um. Objem poznatkov a znalostí v biosfére absolútne nerozhoduje, a ani druh myslenia nezávisí od množstva poznatkov, ako sa mylne domnieva bežný človek. Študovaný, erudovaný človek je niečo iné ako málo študovaný a pastier oviec, to je zas niečo iné. To je omyl. Druh umu môže byť úplne rovnaký u toho ktorý ide ceste v roztrhaných šatách, s nezaviazanými šnúrkami od topánok ako ten ktorý je vrchole hrierarchie, sociálno-spoločenského rebríčka.

Objem poznatkov rozhoduje len o tom ako vieme rozvíjať vonkajšie prostriedky, techniku, počítače, podvojné technológie. atď. Na základe existujúcej matrice umu produkujeme len dvojpolárne technické prostriedky. A ak sme v hraničnom stave, už je príliš veľa týchto poznatkov, stávame sa mechanickými. Náš charakter upadá do technokratickej, informatívnej podoby, už nás zaujímajú len informácie, bez odozvy na psycho emocionálnej úrovni. Už niet emócií, tie sa žiaľ vypínajú, strácajú.

Vieme polarizovať len na dve strany, nikdy nie na tri, štyri, päť. Už s rozvinutým umom dospelého človeka – naivným myslením, nič nepovažujeme za rovnocenné. Hľadáme výhodné podmienky a chceme sa vyhnúť nevýhodným. Hľadáme lepšiu prácu oproti horšej, chceme lepšie manželstvo, chceme v obchode kúpiť lacnejšie a kvalitnejšie výrobky a chceme módnejšie oblečenie, lepšie jedlo, lepší film, lepšiu dovolenku, teší nás víťazstvo svojho mužstva, úspech vlastných detí v škole, pochvala od šéfa... Snažíme sa obrátiť vždy k znamienku plus:  výhodnému, lepšiemu, krajšiemu, cennejšiemu a vyhýbame sa opaku. Je to zakódované v ume a v priebehu života je posilňované zbieraním skúseností. Tento princíp polarizácie podvedome, intuitívne potvrdzujeme, v súčasnosti až do nebývalých rozmerov. Tento princíp potvrdzujú aj pojmy, nebo a peklo, dobro a zlo, múdrosť a hlúposť, subjekt a objekt, svet a antisvet, sever a juh, krása a škaredosť, kultúrnosť a nekultúrnosť, pravda a lož. Vo vede pozitrón a elektrón, plus a mínus, anóda a katóda, neutrálny stred nie je ďalší pól . Jednému sa vyhýbame, k druhému smerujeme to je tá jednosmernosť, ktorá takisto charakterizuje um človeka západu. Jednému sa snažíme utiecť, vyhýbať. Utrpeniu, bolesti, chorobe, neúspechu a ideme smerom k lepšiemu, úspechu, presadzovaniu sa, cennému, krásnemu, múdremu, rozvitiu a smerujeme, smerujeme, smerujeme lineárne, jednostranne, neprestajne.

Alternatívu ponúka um rozvinutý kedysi na oriente. Tam sa hovorí: „vaše problémy sú vašimi učiteľmi“. Nie je tomu tak v mysli civilizovaného človeka západu. Ku kategórii prijateľné: priradzujeme niektoré kvality, ako je bohatstvo, pohodlie, zdravie, úspech, priatelia. Ku kategórii neželateľné, neprijateľné, automaticky priraďujeme pojmy choroby, nepriatelia, nešťastie, degradácia, strata, atď.

Pre zopakovanie: zákony myslenia typu jin – pravostranného spôsobu myslenia zapísané štyrmi algoritmami

dvojitého potvrdenia

+ + = +

dvojitej negácie

- - = +

negácie potvrdenia

- + = -

a potvrdenia negácie

+ - = -

Takto vznikajú tvrdenia, ktoré sú opäť automatické.

1 FORMUJÚCI ORGÁN

Predchádzajúce príspevky boli venované krátkemu opisu toho na základe akých zákonov pracuje náš um. V prvej sérii o mnohopolárnosti som venoval priestor opisu pravidiel myslenia a rôznym variáciám práce umu rozvíjaných v histórii ľudstva.Na úvod ďalšej série nezaškodí trocha opakovania, hoci z iného uhla pohľadu. Ďalej sa zameriame na to čo so sebou prináša dominancia umu nad zmyslovými anylyzátormi. To znamená aké následky nesie to čomu slúžime: či mysleniu východného altruistického typu, alebo ak niekto chce- ľavostrannému mysleniu, či západnému, egoistickému, podvojnému a lineérnemu mysleniu pravostranného typu. A nakonice sa zoznámime s mnohopolárnymi technológiami .

O tom aké máme vzťahy medzi bunkami, neurónnymi spojeniami v mozgu, aké sú vzťahy medzi orgánmi, vnútornými väzbami navzájom a medzi vnútorným a vonkajším svetom, rozhoduje náš formujúci orgán - um. Um interpretuje informácie ktoré prijímame z vonkajšieho sveta zmyslovým aparátom.

Základnou vlastnosťou myslenia dospelého človeka je podvojnosť. Selektuje doprava, doľava, rozdeľuje, porovnáva, vyberá si vždy medzi objektami myslenia a zároveň aj medzi vzťahmi ktoré sú možné medzi týmito objektami. Myseľ tak funguje bez ohľadu na to, či ide o fyziku, chémiu, astronómiu, medicínu, či ide o bankovníctvo a peňažné vzťahy, či ide o vzťah k susedovi, konkurentovi, kolegovi, rodinnému príslušníkovi. Je jedno či ide o vzťahy medzi číslami, algoritmami, alebo nech ide o anjelov a čertov o ezoteriku. Bez ohľadu na to o akú oblasť ide, algoritmus mozgu ostáva, len dosadzuje za objekty rôznorodé, variabilné premenné. Takže na základe algoritmu nášho myslenia vzniká výsledok prijímania informácií. Ak nám niekto niečo povie, oznámi, niečo prečítame, počujeme v televízii, rádiu, na ulici, okamžite reagujeme. Táto matrica v ume pracuje ako sitko cez ktoré prepúšťame všetky informácie, a okamžite reagujeme, bez toho aby sme rozmýšľali, intuitívne, podvedome. Nerodíme sa však s hotovým  intelektom. Narodíme sa s potenciou intelektu. Deti vnímajú svet priamo, bezprostredne, ešte nevedia či je lepšie keď bude veľa alebo málo peňazí, či je lepšie mať Škodovku alebo Mercedes, oblečenie značky Versace, alebo z čínskeho trhu, či je lepšie keď vyhrá politická strana tá, alebo iná, čo bude lepšie a horšie, aké sú výhody alebo nevýhody tej alebo inej alternatívy. Ešte niet zrelého umu, a niet preferencií. Sú jednoducho priame, bezprostredné, vnímajú nepodvojne, komplexne. Ešte u nich niet rozvinutej podvojnosti, talentu separovať. Informácia vidí a vníma bezprostredne. Vekom človek začína rozvíjať separujúci spôsob myslenia ktorý mohutnie, narastá. Rozvíja tú primitívnu podvojnosť, dvojpolárnosť, ktorá má svoje hranice. Potom začína byť patologická, človek začína ísť cestou choroby a utrpenia. Vzniká primitívna lineárna podvojnosť, zväzujúca človeka po všetkých stránkach.

Aké sú zákony myslenia? V prvom rade akékoľvek myslenie nezávisí od objemu poznatkov, od hromadenia znalostí. „Ej tento je študovaný, ten má vysokú školu, ten a ten si urobil bakalára, a tamten je kapacita, toho si musíme vážiť.“ Takto nám našepkáva naivný um. Objem poznatkov a znalostí v biosfére absolútne nerozhoduje, a ani druh myslenia nezávisí od množstva poznatkov, ako sa mylne domnieva bežný človek. Študovaný, erudovaný človek je niečo iné ako málo študovaný a pastier oviec, to je zas niečo iné. To je omyl. Druh umu môže byť úplne rovnaký u toho ktorý ide ceste v roztrhaných šatách, s nezaviazanými šnúrkami od topánok ako ten ktorý je vrchole hrierarchie, sociálno-spoločenského rebríčka.

Objem poznatkov rozhoduje len o tom ako vieme rozvíjať vonkajšie prostriedky, techniku, počítače, podvojné technológie. atď. Na základe existujúcej matrice umu produkujeme len dvojpolárne technické prostriedky. A ak sme v hraničnom stave, už je príliš veľa týchto poznatkov, stávame sa mechanickými. Náš charakter upadá do technokratickej, informatívnej podoby, už nás zaujímajú len informácie, bez odozvy na psycho emocionálnej úrovni. Už niet emócií, tie sa žiaľ vypínajú, strácajú.

Vieme polarizovať len na dve strany, nikdy nie na tri, štyri, päť. Už s rozvinutým umom dospelého človeka – naivným myslením, nič nepovažujeme za rovnocenné. Hľadáme výhodné podmienky a chceme sa vyhnúť nevýhodným. Hľadáme lepšiu prácu oproti horšej, chceme lepšie manželstvo, chceme v obchode kúpiť lacnejšie a kvalitnejšie výrobky a chceme módnejšie oblečenie, lepšie jedlo, lepší film, lepšiu dovolenku, teší nás víťazstvo svojho mužstva, úspech vlastných detí v škole, pochvala od šéfa... Snažíme sa obrátiť vždy k znamienku plus:  výhodnému, lepšiemu, krajšiemu, cennejšiemu a vyhýbame sa opaku. Je to zakódované v ume a v priebehu života je posilňované zbieraním skúseností. Tento princíp polarizácie podvedome, intuitívne potvrdzujeme, v súčasnosti až do nebývalých rozmerov. Tento princíp potvrdzujú aj pojmy, nebo a peklo, dobro a zlo, múdrosť a hlúposť, subjekt a objekt, svet a antisvet, sever a juh, krása a škaredosť, kultúrnosť a nekultúrnosť, pravda a lož. Vo vede pozitrón a elektrón, plus a mínus, anóda a katóda, neutrálny stred nie je ďalší pól . Jednému sa vyhýbame, k druhému smerujeme to je tá jednosmernosť, ktorá takisto charakterizuje um človeka západu. Jednému sa snažíme utiecť, vyhýbať. Utrpeniu, bolesti, chorobe, neúspechu a ideme smerom k lepšiemu, úspechu, presadzovaniu sa, cennému, krásnemu, múdremu, rozvitiu a smerujeme, smerujeme, smerujeme lineárne, jednostranne, neprestajne.

Alternatívu ponúka um rozvinutý kedysi na oriente. Tam sa hovorí: „vaše problémy sú vašimi učiteľmi“. Nie je tomu tak v mysli civilizovaného človeka západu. Ku kategórii prijateľné: priradzujeme niektoré kvality, ako je bohatstvo, pohodlie, zdravie, úspech, priatelia. Ku kategórii neželateľné, neprijateľné, automaticky priraďujeme pojmy choroby, nepriatelia, nešťastie, degradácia, strata, atď.

Pre zopakovanie: zákony myslenia typu jin – pravostranného spôsobu myslenia zapísané štyrmi algoritmami

dvojitého potvrdenia

+ + = +

dvojitej negácie

- - = +

negácie potvrdenia

- + = -

a potvrdenia negácie

+ - = -

Takto vznikajú tvrdenia, ktoré sú opäť automatické.

1 FORMUJÚCI ORGÁN

Predchádzajúce príspevky boli venované krátkemu opisu toho na základe akých zákonov pracuje náš um. V prvej sérii o mnohopolárnosti som venoval priestor opisu pravidiel myslenia a rôznym variáciám práce umu rozvíjaných v histórii ľudstva.Na úvod ďalšej série nezaškodí trocha opakovania, hoci z iného uhla pohľadu. Ďalej sa zameriame na to čo so sebou prináša dominancia umu nad zmyslovými anylyzátormi. To znamená aké následky nesie to čomu slúžime: či mysleniu východného altruistického typu, alebo ak niekto chce- ľavostrannému mysleniu, či západnému, egoistickému, podvojnému a lineérnemu mysleniu pravostranného typu. A nakonice sa zoznámime s mnohopolárnymi technológiami .

O tom aké máme vzťahy medzi bunkami, neurónnymi spojeniami v mozgu, aké sú vzťahy medzi orgánmi, vnútornými väzbami navzájom a medzi vnútorným a vonkajším svetom, rozhoduje náš formujúci orgán - um. Um interpretuje informácie ktoré prijímame z vonkajšieho sveta zmyslovým aparátom.

Základnou vlastnosťou myslenia dospelého človeka je podvojnosť. Selektuje doprava, doľava, rozdeľuje, porovnáva, vyberá si vždy medzi objektami myslenia a zároveň aj medzi vzťahmi ktoré sú možné medzi týmito objektami. Myseľ tak funguje bez ohľadu na to, či ide o fyziku, chémiu, astronómiu, medicínu, či ide o bankovníctvo a peňažné vzťahy, či ide o vzťah k susedovi, konkurentovi, kolegovi, rodinnému príslušníkovi. Je jedno či ide o vzťahy medzi číslami, algoritmami, alebo nech ide o anjelov a čertov o ezoteriku. Bez ohľadu na to o akú oblasť ide, algoritmus mozgu ostáva, len dosadzuje za objekty rôznorodé, variabilné premenné. Takže na základe algoritmu nášho myslenia vzniká výsledok prijímania informácií. Ak nám niekto niečo povie, oznámi, niečo prečítame, počujeme v televízii, rádiu, na ulici, okamžite reagujeme. Táto matrica v ume pracuje ako sitko cez ktoré prepúšťame všetky informácie, a okamžite reagujeme, bez toho aby sme rozmýšľali, intuitívne, podvedome. Nerodíme sa však s hotovým  intelektom. Narodíme sa s potenciou intelektu. Deti vnímajú svet priamo, bezprostredne, ešte nevedia či je lepšie keď bude veľa alebo málo peňazí, či je lepšie mať Škodovku alebo Mercedes, oblečenie značky Versace, alebo z čínskeho trhu, či je lepšie keď vyhrá politická strana tá, alebo iná, čo bude lepšie a horšie, aké sú výhody alebo nevýhody tej alebo inej alternatívy. Ešte niet zrelého umu, a niet preferencií. Sú jednoducho priame, bezprostredné, vnímajú nepodvojne, komplexne. Ešte u nich niet rozvinutej podvojnosti, talentu separovať. Informácia vidí a vníma bezprostredne. Vekom človek začína rozvíjať separujúci spôsob myslenia ktorý mohutnie, narastá. Rozvíja tú primitívnu podvojnosť, dvojpolárnosť, ktorá má svoje hranice. Potom začína byť patologická, človek začína ísť cestou choroby a utrpenia. Vzniká primitívna lineárna podvojnosť, zväzujúca človeka po všetkých stránkach.

Aké sú zákony myslenia? V prvom rade akékoľvek myslenie nezávisí od objemu poznatkov, od hromadenia znalostí. „Ej tento je študovaný, ten má vysokú školu, ten a ten si urobil bakalára, a tamten je kapacita, toho si musíme vážiť.“ Takto nám našepkáva naivný um. Objem poznatkov a znalostí v biosfére absolútne nerozhoduje, a ani druh myslenia nezávisí od množstva poznatkov, ako sa mylne domnieva bežný človek. Študovaný, erudovaný človek je niečo iné ako málo študovaný a pastier oviec, to je zas niečo iné. To je omyl. Druh umu môže byť úplne rovnaký u toho ktorý ide ceste v roztrhaných šatách, s nezaviazanými šnúrkami od topánok ako ten ktorý je vrchole hrierarchie, sociálno-spoločenského rebríčka.

Objem poznatkov rozhoduje len o tom ako vieme rozvíjať vonkajšie prostriedky, techniku, počítače, podvojné technológie. atď. Na základe existujúcej matrice umu produkujeme len dvojpolárne technické prostriedky. A ak sme v hraničnom stave, už je príliš veľa týchto poznatkov, stávame sa mechanickými. Náš charakter upadá do technokratickej, informatívnej podoby, už nás zaujímajú len informácie, bez odozvy na psycho emocionálnej úrovni. Už niet emócií, tie sa žiaľ vypínajú, strácajú.

Vieme polarizovať len na dve strany, nikdy nie na tri, štyri, päť. Už s rozvinutým umom dospelého človeka – naivným myslením, nič nepovažujeme za rovnocenné. Hľadáme výhodné podmienky a chceme sa vyhnúť nevýhodným. Hľadáme lepšiu prácu oproti horšej, chceme lepšie manželstvo, chceme v obchode kúpiť lacnejšie a kvalitnejšie výrobky a chceme módnejšie oblečenie, lepšie jedlo, lepší film, lepšiu dovolenku, teší nás víťazstvo svojho mužstva, úspech vlastných detí v škole, pochvala od šéfa... Snažíme sa obrátiť vždy k znamienku plus:  výhodnému, lepšiemu, krajšiemu, cennejšiemu a vyhýbame sa opaku. Je to zakódované v ume a v priebehu života je posilňované zbieraním skúseností. Tento princíp polarizácie podvedome, intuitívne potvrdzujeme, v súčasnosti až do nebývalých rozmerov. Tento princíp potvrdzujú aj pojmy, nebo a peklo, dobro a zlo, múdrosť a hlúposť, subjekt a objekt, svet a antisvet, sever a juh, krása a škaredosť, kultúrnosť a nekultúrnosť, pravda a lož. Vo vede pozitrón a elektrón, plus a mínus, anóda a katóda, neutrálny stred nie je ďalší pól . Jednému sa vyhýbame, k druhému smerujeme to je tá jednosmernosť, ktorá takisto charakterizuje um človeka západu. Jednému sa snažíme utiecť, vyhýbať. Utrpeniu, bolesti, chorobe, neúspechu a ideme smerom k lepšiemu, úspechu, presadzovaniu sa, cennému, krásnemu, múdremu, rozvitiu a smerujeme, smerujeme, smerujeme lineárne, jednostranne, neprestajne.

Alternatívu ponúka um rozvinutý kedysi na oriente. Tam sa hovorí: „vaše problémy sú vašimi učiteľmi“. Nie je tomu tak v mysli civilizovaného človeka západu. Ku kategórii prijateľné: priradzujeme niektoré kvality, ako je bohatstvo, pohodlie, zdravie, úspech, priatelia. Ku kategórii neželateľné, neprijateľné, automaticky priraďujeme pojmy choroby, nepriatelia, nešťastie, degradácia, strata, atď.

Pre zopakovanie: zákony myslenia typu jin – pravostranného spôsobu myslenia zapísané štyrmi algoritmami

dvojitého potvrdenia

+ + = +

dvojitej negácie

- - = +

negácie potvrdenia

- + = -

a potvrdenia negácie

+ - = -

Takto vznikajú tvrdenia, ktoré sú opäť automatické.