Prax tiež ukazuje, že duša človeka odchádza zo Svetla, pričom sa ešte pred počatím nachádza a „poletuje“ niekoľko dní, alebo aj týždňov, pri svojich budúcich rodičoch. Obzerá si svoje okolie, rodičov, pripravuje sa na vstup do svojho tela a niekedy aj svojou vôľou prispieva na výber dňa a hodiny svojho počatia. Až nakoniec prichádza ten deň, keď sa dve bunky spájajú a duša sa vteľuje do lona svojej matky.

Cestu duše a pohľad výberu našich rodičov by sme mohli prirovnať k nášmu životu, ktorý prežívame. Príde čas a my si máme vybrať základnú alebo strednú školu. Naše rozhodovanie sa vtedy upriamuje väčšinou na niekoľko základných atribútov - či tam idú naši priatelia, či sa nám tam bude páčiť a podobne. Prípadne nám pomôžu rodičia a niekedy aj za nás vyberú. Potom si vyberáme vysokú školu a naše povolanie. Tam už dávame väčší dôraz na to, čo by sme chceli robiť a čo nás zaujíma. Nabrali sme skúseností z predošlých rozhodnutí a tie aj pri výbere zužitkujeme. Tieto rozhodnutia robíme v našom živote v intervaloch niekoľkých rokov. Z pohľadu duše by sme mohli povedať, že sú to prežité milióny až miliardy rokov, keď si už duša sama vyberá svoje „duchovné povolanie“. Dalo by sa povedať, že na to, aby to povolanie mohla vykonávať, je jeden s najdôležitejších predpokladov výber našich rodičov.

Vnímanie plodu môžeme spojiť s takzvaným “vtelením” duše. Prax ukazuje, že spojenie dvoch pohlavných buniek je takým prejavom vysokoorganizovanej hmoty, že nie je možné, aby existovala bez určitých “programov”, ktoré prináša duša. Týmto “programom” by sme mohli hovoriť psychika. Z toho vyplýva, že “vtelovanie” duše prichádza vždy so spojením dvoch pohlavných buniek matky a otca, čiže pri počatí. V regresnej terapii sa dostávame až k tomuto spojeniu, ba aj pred neho. Tam klienti popisujú všetky vnemy, ktoré zažívajú, čo zažíva mama a otec, čo sa deje okolo. Môžeme povedať, že duša vníma všetko, čo sa okolo nej deje. Približne do tretieho mesiaca prenatálneho obdobia hlavne mimozmyslovým vnímaním a potom aj zmyslami tela.

Prenatálne obdobie z hľadiska neskoršieho vplyvu môžeme rozdeliť na niekoľko prelomových období.

Počatie.
Dôležitosť tohoto obdobia je v tom, že je to prvý vstup a dotyk s telesnými pocitami, aj keď ide len o dve bunky, ktoré sa v tom období spájajú. Zároveň s týmto vstupom a precítením na bunkovej materiálnej úrovni dochádza k určitému preciťovaniu rodičov, ktorí sa milujú. Vzniká tu istá súhra pocitov, ktoré nás môžu ovplyvňovať počas celého nášho života. Aj pri ideálnom stave pri počatí je to pre dušu prechod z duchovného sveta do sveta fyzického. Prejavuje sa tu reakcia na zmenu, na podobu tohoto prechodu, na rodičov, na okolie a mnoho ďalších. Všetky tieto pocity môžeme potom „znova“ riešiť vo vzťahoch, rozhodovaniach a podobne.

Zistenie matky, že je tehotná.
V tomto období prichádza istý bod, keď nastáva spojenie medzi matkou a dieťaťom, ak v predošlom období nedošlo k nejakým problémom. Matka zisťuje, že je tehotná a prichádza nejaká jej reakcia. Na túto reakciu prichádza postoj dieťa, ktorého odraz potom môže pociťovať počas celého svojho života. Odteraz dieťa prežíva každý pocit s matkou oveľa intenzívnejšie, ako tomu bolo dovtedy.

Vývin od poznania matky, že je tehotná.
Toto obdobie prináša hlavne poznanie pocitov matky, vzťahu matky k otcovi, rodine, okoliu. Matka sa môže dostávať do rôznych situácií, ktoré na dieťa určitým spôsobom vplývajú a ono zase nejako reaguje. Tieto vzájomné interakcie sú často základom nášho budúceho správania a riešenia problémov.

Vplyv najbližších na vývin dieťaťa je nesporný. Spomeniem však aj vplyv okolia, kde zvuky a hlavne hudba hrajú nezameniteľnú rolu. Každá hudba má v sebe kus logiky, jedinečnosti, sily atď. Dieťa tieto zvuky hlavne pre túto jedinečnosť zachytáva a pre určitý vzorec, ktorý hudba obsahuje, veľmi ľahko pamätá. Zmyslové a mimozmyslové vnímanie dieťaťa sú hlavne po zistení matky, že je tehotná, do veľkej miery otvorené logike, jedinečnosti, sile a podobne. Najväčšiu takúto otvorenosť by som zasadil medzi druhý a tretí mesiac po počatí. Pri spustení hudby, ktorú dieťa počúvalo v tomto období, po narodení, sa dieťaťu pripomína obdobie v brušku matky, čo ho môže upokojiť, naladiť a zaujať. Preto je vhodné v šťastných dňoch s dieťatkom v brušku, púšťať hudbu, tancovať a radovať sa najlepšie spolu s celou rodinou. Potom si tieto skvelé chvíle môžeme užívať znovu po narodení dieťaťa.

Pri bezproblémovom priebehu tehotenstva v zásade nemusí robiť mamička nič naviac, ani nič menej, možno okrem prežívania posledného mesiaca, ktoré vyžaduje zvýšenú pozorosť a prípravy na pôrod a materstvo, ktorá ešte stále absentuje vo výchove v škole prípadne rodine.

Všetky prežitky matky ba aj otca dieťa vníma a vytvára si k nim postoj. Ak matka prežíva v tomto období nejaké nepríjemné pocity alebo zážitky, môže byť s nimi dieťa konfrontované tak, že si ich berie za svoje.Hlavne, ak si neuvedomí, že tieto pocity sú mamine a nie jeho – matka a dieťa sú akoby jedno telo. Potom je dobré, aby do prežívania matky a otca vstúpila pravdivosť. Mama sa môže s otcom rozprávať o svojich problémoch, aby neostávali v jej vnútri, kde sa nachádza dieťatko a tak dať dieťatku jasne najavo, čo mama prežíva a že to prežíva ona. Môže sa rozprávať s dieťaťom a dávať mu pozornosť, zhrnúť napríklad každý večer prežitky zo dňa a podobne. Dieťatko si takto najlepšie uvedomí, čo sa okolo deje a prečo a zároveň sa už v tomto období vytvára medzi rodičmi a dieťaťom láskavý a prirodzený vzťah, kde sa problémy riešia na úrovniach, na ktorých vznikajú.

Pôrod je vždy traumou pre dieťa aj matku. Ale ako pri každej traume je dôležitou otázkou ako sa s danou udalosťou vysporadúvame. Toto vysporiadanie má potom svoje dôsledky na ďalší život. Pri pôrode je pre dieťa dôležité, akú pozornosť zvonku od rodičov prípadne pôrodného personálu dostáva pre vysporiadanie sa s tým, čo prežíva a pociťuje.

Začína pôrod. Dieťa smeruje k pôrodným cestám a tlačí sa von. S tým sú spojené všetky telesné pocity a emócie. Skúsenosť ukazuje, že práve tieto tlaky a bolesti počas pôrodu môžu byť základom na neskoršie prepuknutie niektorých fyzických problémov človeka. Bolesti hlavy, chrbtice, alergie, astmy, stiesnené pocity, rôzne fóbie a podobne, sú častými prejavmi príčin problémov, ktoré prežívame v tomto období. Dieťa postupuje pôrodnými cestami, kde nastávajú rôzne pnutia a tlaky. Môže nastať sťažené dýchanie, rôzne bolesti.

Pri prirodzenom priebehu dieťa postupuje ďalej až nakoniec vychádza von, kde sa o neho väčšinou postará personál nemocnice alebo pôrodná asistentka, v ideálnom prípade sa dostáva ihneď k matke.

Vonku sa dieťa dostáva do úplne iného prostredia,v akom bolo doteraz. Nastáva silný nápor na oči, ktoré musia zaznamenávať oveľa viac informácií, ktoré sú momentálne okolo neho. Silné svetlo môže byť základom na niektoré neskoršie zrakové problémy. Ďalekozrakosť, krátkozrakosť a podobne. Vonkajšia teplota je väčšinou iná, ako tomu bolo v brušku, čo dieťa pociťuje nárazovo, ako veľkú, nepríjemnú zmenu. Deväť mesiacov počulo tlkot matkinho srdca a toto zrazu prestáva. Všetky tieto zmeny, tak ako každá nepríjemná zmena, môžu znamenať pre dieťa prežívanie traumy, ktorá môže poznačiť ďalší vývoj dieťaťa. Ak neostáva pri matke, prežíva silnú stratu, keďže nevie čo sa s ním ide teraz diať. Zrazu je niekde preč, s niekým neznámym. Títo neznámi si ho prezerajú, robia s ním úkony, ktoré nie sú vždy príjemné. Nakoniec sa dostáva k mame a nastáva pokoj. Až teraz sa pri normálnom vývoji v prenatálnom období dieťa ukľudňuje a upokojuje.

Pobyt v nemocnici prináša hlavne vstup do súkromia dieťaťa a matky a poznanie v tomto zmysle. Podrobné rozobratie týchto pocitov a vstupov do nášho súkromia v regresnej terapii, nám dáva možnosť pochopiť nazeranie na naše súkromie. Čo pre nás znamená. Akú má pre nás hodnotu. Niekedy sa stáva, že sú v tomto období tieto hodnoty veľmi potlačené, čo má za následok, učenie sa znova hľadať tieto hodnoty neskôr v každodennom živote.

Vidíme, že aj pri prirodzenom priebehu pôrodu je tento pre dieťa záťažou, ktorá môže mať neskôr vplyv na psychický a fyzický vývoj. Prirodzená a vedomá pozornosť s dôrazom na pochopenie možných problémov smerom k dieťaťu od otca ako mužského elementu, matky ako ženského a pôrodného personálu ako elementu okolia, môže prispieť k prirodzenému vyrovnaniu sa s týmto obdobím. Aj keď toto obdobie prináša traumatické zážitky, istým spôsobom pripravuje dieťa na jeho ďalší život.