alebo blaženosť, ktorá nikdy nekončí
Prečo po dobrom musím znovu zažívať utrpenie? Prečo nemôže mi byť stále nepretržite len dobre a príjemne? Ako to spraviť čo robiť aby mi bolo vždy dobre? Tieto otázky trápia väčšinu ľudí na celom svete bez ohľadu na rozdielnosť, národností, kultúry, či sociálnej skupiny.
Pozorní a bdelí ľudia, niektorí skôr, iní neskôr zbadajú, že v ich doterajšom živote sa opakuje neustále dialektika tzv. dobrého a tzv. zlého, a niektorí hlavne tí, čo majú málo odvahy energie, rezignujú a ich myseľ im ponúkne lízanku -sedatívum v podobe nejakej racionalizácie napríklad: „Asi to tak ma byť“ alebo „je to predsa prirodzené lebo keď existuje deň a noc čierna a biela, jin a jang tak určite je prirodzené, že je mi raz dobre a raz zle“. Keď ľudia uveria tomuto podvodu racionalizácie a manipulácie egomysle – rezignujú na život. Tí, ktorí majú veľa energie a sú veľmi aktívni, v zmysle aby mali dobré a zlé pod kontrolou, si umelo vyrobia problémy a aby raz začas zažívali extázu – nosia cely deň o číslo menšie topánky, aby večer keď si ich vyzujú sa cítili skvele. No jestvuje stredná cesta – spojnica všetkých extrémov, ktorá je počiatkom nemeniacej sa príjemnosti a blaženosti, a tá cesta je v každom z nás. Stačí len správne nasmerovanie pozornosti.
Je čas dovoleniek a preto všetci túžime zažívať pohodu radosť a pokoj. Keďže sme všetci originál / nemyslím tým naše masky ale to vo vnútri každého z nás čo je večné/ každého urobí šťastným iná vec. Niekto stretne človeka , ktorý sa mu veľmi zapáči, niekto si zájde niekde zašportovať, niekomu bude stačiť, že celý deň bude ležať pri mori ...atď. atď
Tieto vonkajšie veci sú len tlačítka v našej mysli, ktorými sa spúšťa vysnívaný, nikdy nekončiaci, blažený stav. Oni nie sú samotným stavom , sú to len iniciácie k stavu.
Keďže všetky okolité podmienky sa menia, tak sa menia aj veci, ktoré sú iniciátormi stavu blaženosti. Keďže všetko plynie a dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, tak rovnako ani dvakrát /u niektorých málo pozorných aj viackrát/ jednoducho povedané, ťa nevzruší, či neuvedie do blaženého stavu, rovnaká udalosť.
A preto sú dve možnosti, dva smery pozornosti.
Smer pozornosti-bdelosti vonkajších podmienok. Tento smer pozornosti, tu sa nás naša egomyseľ snaží podviesť tým, že nám radí, aby sme si zapamätali tie vonkajšie okolnosti, pri ktorých nám bolo blažene, harmonicky, extaticky. Keď sa necháme takto podviesť, tak sa samozrejme snažíme znovu zopakovať skvelý zážitok, či už chodením do určitého chrámu, či chodením na určité miesto na dovolenku, či umelým nainštalovaním vonkajších podmienok. Keďže to nie je možné, zažívame sklamanie a utrpenie, lebo v skutočnosti nejde o vonkajšie podmienky, ale o vnútorný stav.
Smer pozornosti ktorého výsledkom je možnosť opakovania extatických stavov bez ohľadu na podmienky ktoré sa neustále menia.
Ako na to?
Je to v podstate tantrický princíp, ktorý môžete využiť nielen teraz na dovolenkách, ale aj v dennom živote pri všetkých aktivitách, ktoré vám práve v prítomnej chvíli spôsobujú radosť naplnenie, Pokoj, čokoľvek povznášajúce.
A stačí tak málo. Stačí len zmeniť smer pozornosti. Stačí ak pri zažívaní príjemného stavu si nebudete všímať, tlačítka , čiže okolité podmienky – teplotu vzduchu , piesok na ktorom ležíte, meno, svaly, bankové konto toho, s kým práve prežívate extázu či orgazmus, nevenujete pozornosť, kde to bolo, kedy to bolo ako to bolo, či to bolo zelené , modré horké, sladké, kyslé ...atď... Namiesto toho stačí snažiť sa venovať pozornosť len tomu vnútornému, príjemnému, blaženému extatickému stavu.
Ak sa vám to podarí, podarí čo najdlhšie a najplnšie venovať pozornosť tomuto vnútornému stavu, navždy si ho zapamätáte a kedykoľvek nech budú okolité podmienky akékoľvek, len spomenutím si naň, si ho budete môcť znovu aktivovať vo svojom živote. Ak to budete robiť neskôr aj pri denných maličkostiach, ktoré spôsobujú denné radosti, jedlo, hudba, u niektorých práca, tvorba milovanie, začne sa tento efekt bezpríčinného šťastia zväčšovať a predlžovať až u veľmi usilovných ľudí sa to stane trvalým nemeniacim sa stavom radosti pokoja a blaženosti.
Je to z určitého uhla veľmi jednoduché. No z iného uhla, z uhla starých nefunkčných návykov si to bude vyžadovať veľa opakovaného úsilia, dokiaľ sa to nestane prirodzenou vecou.
Takže prajem všetkým veľa odvahy, experimentovať, trpezlivosti samých so sebou, vzrušujúcich začiatkov a veľa opakovanej rozširujúcej sa blaženosti denného života.
S láskou
Bodhi ALok
Se souhlasem redakce
převzato z www.putnici.sk