Preto kritizuje, odmieta, obviňuje, poukazuje na chyby, moralizuje. Nedokáže byť citlivý a vnímavý k iným ľuďom, k ich názorom, svetonázoru. Nevie rešpektovať odlišný spôsob myslenia. Preto sa vlastne správa násilnícky. Hľadá takých ktorí ho potvrdzujú. Očakáva, súhlas, spoluúčasť a vyhľadáva takých ktorí slúžia rovnakému lineárnemu umu.

Naopak, človek na opačnej strane, ktorý je kontaktný, na strane jangového myslenia altruistického typu, obteká prekážky. Nezapája sa do odmietania, inštinktívne sa vyhýba násiliu. Preto je jeho vnútorný priestor veľký, má „ široké srdce“. Nedokáže slúžiť násiliu.

Existujú skupiny ľudí, etniká, ktoré sa snažia podčiniť iné národy pod seba a sú agresívne voči inak zmýšľajúcim a postupujúcim. Takto vznikajú vojny, ktoré sú prostriedkom násilného zachovania svojho systému. Jedinec sa snaží násilím chrániť tiež svoj systém lineárneho myslenia a logiky.

Národ aj jedinec sa dostáva na hranice svojho systému, ktorý nedokáže prekročiť. Je to vlastne patológia národa a patológia jednotlivca.

Ježiš poukazuje na zmenu systému, na kvalitatívny obrat, ktorý nastáva ak sa vzdáme svojich cenností a uprednostníme prospech druhých: „ Prvý sa stanú poslednými a posledný prvými“. „ Kto sa povyšuje bude ponížený.“ Obrátil hierarchiu naruby a svojim apoštolom umýval nohy.

Víťaz vždy z pozícií vlastností prehráva. Preto nie je vždy potrebné aby sme v spore, vždy vyhrali. Pokiaľ sa víťaz nezbaví svojho spôsobu myslenia, povýšenectva, sám bude strádať, trpieť.

Hlavné vlastnosti podvojného lineárneho umu egoistického typu sú ako už vieme: dvojpolárnosť, výber od horšieho k lepšiemu, od mínus k plus, pohyb po línii ,sortírovanie na dve strany, snaha o sebapotvrdzovanie.

Ako je možné prejsť na iný spôsob myslenia, na inú kvalitu? Ako doplniť svoj stav opačným, ako rozšíriť hranice svojho svetonázoru a zbaviť sa degradácie, trápenia, zmenou spôsobu myslenia?

Tam kde niet lineárnosti, nebude hierarchických rebríčkov, nebude cenností, očakávaní, cieľov, nádejí. Nebude delenie na nepodstatné a podstatné, nebude snahy o získanie výhod a o víťazstvo na úkor iných. Nebude selektovania na dobrých a zlých, spravodlivých a nespravodlivých , správne postupujúcich a chybujúcich. Namiesto delenia a sortírovania sa objaví spájanie v celok a jednota.

Hlavnými ukazovateľmi toho aká je miera nášho umu, sú schopnosť tešiť sa, radovať sa zo života, z kontaktu a zároveň šírka a rozsah životných funkcií. To znamená aké sú naše funkcie, zdravie, vitalita, schopnosť pracovať, fungovať, byť činorodým. Pokiaľ chýba jedna zložka niet rovnováhy. Tešiť sa môže aj človek ktorý ubližuje a násilnícky. Ale jeho životné funkcie sa budú zmenšovať. Preto jednota týchto dvoch parametrov dáva záruku progresu na úrovni myslenia aj na úrovni životných funkcií.

Dôležitým momentom prechodu na schému myslenia altruistického typu je nekontaktnosť so stimuláciou jinového lineárneho charakteru. Keď slúžiteľ jinovej orientácie bude ukazovať: „pozri sa čo ten robí, aký je hlúpy, nepostupuje tak ako sa má“, človek altruistického pohľadu ho pochopí, nebude ho odmietať a nebude potrebovať odsudzovať. Nevľúdnu obsluhu, menšiu porciu, kričiace deti, si nevšimne, nebudú sa ho týkať. Maximálne bude reagovať humorom.

Intuitívne sa nedá vtiahnuť do konfliktu dvojpolárneho typu. Automaticky je mimo dosah utrpenia, strádania, mimo účasti v hre podvojného umu. Kde niet účasti, tam niet strádania.

Akonáhle začnem odmietať, je to symptóm objavenia sa hranice systému.

V altruistickom systéme sa objavuje prirodzená dôvera. Niet potreby dokazovania, vysvetľovania, potvrdzovania. Tu je prirodzená láskavosť a ústretovosť k ľuďom. V systéme Tao je každá možnosť rovnocenná, nikto nie je zvýhodňovaný alebo naopak znevýhodňovaný. Chvála a kritika tu nemajú miesto. Každý element je zvláštny osobný, ale aj rovnoprávny. Pri takomto pohľade má každý svoje miesto a funkciu, aj prezident, ale aj upratovač. Naše srdce aj pečeň sú rovnako dôležité, nie je jedno vyššie alebo potrebnejšie od druhého. Ak sa poruší princíp jednoty rôznorodostí, nastáva patologický chod. Nech sa to týka človeka, či národa. Pokiaľ sa niekto snaží o privilégiá, výhody, líderstvo, nastáva popieranie, utláčanie ostatných. Keď v organizme získa jedna fáza a funkcia nadvládu nad ostatnými, tie sa potláčajú. Je to násilie na sebe samom.

Systém bude funkčný pokiaľ funguje na princípe vzájomnej jednoty a podpory, na báze rovnoprávnosti. Organizmus človeka funguje nie na podvojných princípoch. To je oblasť primitívneho myslenia. Ale na princípoch jednoty rôznorodostí. Patológia je symptómom narušenia tejto jednoty. Smrť je koniec jednoty. Keď sa naruší jednota na úrovni skupiny ľudí, národa, začnú sa prijímať umelé zákony, nariadenia a pravidlá, ktorým sa majú riadiť vzájomné vzťahy. Tam kde je prirodzená jednota a rovnosť , nie je treba žiadnych umelých pravidiel, zákonov.

Čím staviame v lineárnom myslení viac pravidiel / deje sa to inštinktívne/, tým skôr dosahujeme hranice systému. Po jednom tréningu sa pri mne pristavila jedna pani a s hrdosťou hovorila: „Viete pán tréner že nás je tu viac vysokoškolákov?“ Tréning vchádzania do energetických stavov sa jej na stranu otvorenia nedaril. Nie je čomu sa diviť. Nedokázala sa vzdať lineárnej hierarchie . Jedných stavala vyššie iných nižšie. Pravidlá myslenia silne môžu blokovať človeka. Bez zmeny systému myslenia nie je možné zmeniť ani procesy telesné a náš stav.