Jitřní země je věnována duchovní tématice, jako jóga, witchcraft, kult Bohyně, posvátná sexualita, tantra, mystika, ale tématem je i zdravá výživa, vegetariánství, ekologie, léčivé rostliny.
Jitřní země 
Translate - select language ^
 
  Dnešní datum: 13. 06. 2021     | Mapa stránek | Fórum JZ | Galerie JZ | Na Chvojnici | Galerie Na Chvojnici | Biozahrada |
   
 
kulatý roh  Náhodný citátkulatý roh
Winston Churchill:
Na Američany se můžete spolehnout, vždycky udělají, co je správné. Nejprve ale vyzkoušejí všechno ostatní.

kulatý roh  Hlavní menukulatý roh
Hlavní stránka
Mapa stránek Jitřní země
Přehled rubrik
Odkazy
Galerie Jitřní země
Ankety
Nejčtenější stovka
Rozšířené vyhledávání
Poslat nové heslo
Upravit čtenářskou registraci
Zrušit svoji registraci čtenáře

kulatý roh  Přehled rubrikkulatý roh

kulatý roh  Nejčtenějšíkulatý roh
Spojení duší
(23. 08. 2018, 3039x)
Oddělení zrna od plev
(13. 07. 2018, 2443x)
Párové duše
(01. 02. 2019, 2388x)
Věřte ve svou jedinečnost
(27. 07. 2018, 2225x)
Co je pro naše dobro
(24. 08. 2018, 2031x)

kulatý roh  Počasí, Slunce, Lunakulatý roh

Solar X-rays:
Status
Geomagnetic Field:
Status
Aktuální snímky Slunce


kulatý roh  O Jitřní zemikulatý roh
Jitřní země
ISSN 1801-0601
Vydavatel: J. Holub, Kralice n. Osl.
Jitřní země byla založena na pod­zim roku 2000. Věnuje se hlavně duchovní tématice, ať už je to jó­ga, witchcraft (wicca), kult Bo­hy­ně, posvátná sexualita a tantra, mys­ti­ka, New Age, ša­ma­nis­mus ale také třeba zdravá výživa, vege­tari­án­ství, lé­čivé rost­liny a eko­logie.

Sebepoznání

* Psychologické zdravie


Od čtenáře (www.juryno.estranky.sk) - Sebepoznání - 15. 10. 2010 (4522 přečtení)

V ľudskom vnútri vládne zmätok, ktorý sa snažíme potlačiť rôznymi spôsobmi. Tento zmätok je strach a tento strach hľadá útočisko v nádeji, že ak sa k niečomu pripúta, tak to skončí či bude dobre. No opak je pravdou – v domnienke nájdenia útočiska, sa môže na čas tento zmätok stratiť z povrchu, ale časom, keď život túto ilúziu zbúra, sa znovu dostaví z vnútrajška na povrch a to ešte silnejšie.


Psychické zdravie - vyrovnanosť teda pokojnejšia myseľ je stav človeka, ktorý nehľadá žiadne útočisko - nie je na nič pripútaný a dokáže byť samostatným. Úplne pokojná myseľ tu na Zemi podľa mňa neexistuje, tak ako blaženosť. Samotná táto túžba, tak ako túžba po pokoji, šťastí či ideále, tvorí myseľ neurotickú.

Mám partnera. Na začiatku bola napríklad nejaký čas láska alebo prechodné pobláznenie, ale časom sa vzťah mení na psychologickú potrebu. Svet nie je zrovna prechádzka ružovou záhradou a človek je tvor prázdny a osamelý. Tak sa históriou formovala domienka, že zmysel života, splynutie a naplnenie je v partnerovi či v rodine. Samozrejme, že partner je potrebný a rodina je nádherná vec, ale nie je v tom jediný zmysel života. Kto v tom hľadá šťastie, tak nájde v tom len nešťastie nakoniec. V partnerovi nie je žiadne naplnenie. Naplniť môžem akurát tak kýbel vodou. V druhom partnerovi nie je žiadne šťastie, žiadne prekročenie osamelosti. Príde nejaká chvíľa, keď partner nepríde a obnaží sa celá prázdnota, tak zákonite v partnerovi nie je žiadne naplnenie. Prečo si to ľudia tak idealizujú? Partner je len spolupútnik, nič viac v ňom nie je. Poviem, že ťa milujem, ale čo to vôbec znamená? Ja som zmätený, svet je hustý, som osamelý a tak ty ako partner si pre mňa to najdôležitejšie. Ale nie ty ako bytosť, ale predovšetkým ty ako prostriedok na vyplnenie mojej samoty. Znova a stále ide o mňa, takto je ľudstvo polapené v sebe. Môžem na povrch vyzerať nesebecky ale vnútri som stále sebastredný, egocentrický tvor, pretože som zmätený a tak jediné čo mi ostáva, je myslieť na seba. Koniec koncov napokon ide v podstate takmer vždy o mňa. A tak to, čo ľudia nazývajú láskou je len vzájomná závislosť, pripútanosť kvôli svojej samote. Táto závislosť vytvára pocit, ktorý si ľudia s láskou pletú. Ak vznikne hádka - tak v tej chvíli - celá láska ide bokom – nenávidím ťa. Môže sa láska vôbec v okamihu zmeniť v nenávisť? Môžeš toto slovo popierať, lebo sa ti zdá škaredé ale podstata je rovnaká. Môže láska poznať konflikt, nenávisť a žiarlivosť? Veď to je absurdné, je to iba pripútanosť. Žiarlim, lebo ťa musím vlastniť, pretože ak ťa stratím bude ohrozená moja pripútanosť, moje puto a ja budem ohrozený, prázdny a stratený. To nie je láska ale strach, ide mi o mňa, vyplnenie mojej samoty, ako človek nie si pre mňa až tak podstatný. Zameraj sa na seba v čase hnevu a uvidíš, že láska nie je. Potom keď to odoznie, tak sa ukľudníš, zmätená myseľ si začne znova ľubovať v útočisku v partnerovi, lebo bez teba by som bol zmätený ešte viac a tak vznikne pocit - zo závislosti - a to si popletiem s láskou. Človek nemiluje, iba závisí na druhom kvôli svojej prázdnote, to je všetko. Niekoho cítiť, neznamená milovať. Toto nie je niekoho osobný problém, je to problém ľudstva. V žiadnom partnerovi i keď by bol najdokonalejší, zmysel a naplnenie nie je. Zameraj sa na to či toto skutočne vidíš. Sám život to ukazuje, stačí sa iba pozerať.

Veľa ľudí postavilo seba na podstavec a myslia si, že oni vedia najlepšie a preto žijú v konflikte s druhými. Hnev sa stal ich súčasťou života, tak ako všetkých ostatných ľudí. Človek si myslí, že problém je v druhom, že je v práve a má pravdu, no problém je len v ňom samom, lebo on sa hnevá; kde je pravda je nepodstatné, podstatný je len hnev či konflikt. Konflikt a hnev vzniká vtedy, ak nechápem druhú stranu, ak vidím len seba a to svoje, ak som sa zaplietol, to je všetko. Počas hnevu sú v boji dve egá, dve nevedomé a sebastredné bytosti, kde každá vidí len to svoje a vzájomne bojujú o svoju pravdu. Hnev! Aká to zaujmavá a realitu odkrývajúca vec. Hnev sa myslí ten jemný, myslí sa to najmä v zmysle reakcie. Reakcia odhalí ihneď ľudskú egocentritu. Kde je pravda je opäť nepodstatné, podstatná je reakcia. I ak by som mal úplnú pravdu podstatná je iba moja reakcia. Hnev nie je normálnou súčasťou života, to si môže myslieť len chorá spoločnosť. Hnev je ukazateľ egoizmu, ukazateľ nesprávneho smeru a poňatia života, ukazateľ neurózy. Za hádkou je ego ako ľudská sebastrednosť. Môžem rozdávať peniaze, dary či urobiť pre druhého niečo, no vo vnútri sme vo svojej podstate všetci egocentrickí. Zameraj sa na seba a pochop túto jednoduchú pravdu. Pýtaj sa seba, či je to úplne skutočné, či to ozaj vidíš na sebe, alebo len rozumovo prikývneš. Rozumové pochopenie je k ničomu, až vhľad je skutočný. Ak uvidíš princíp ľudskej mysle – princíp Ja – tak sa mimoriadne ukľudníš, lebo začneš chápať seba a preto aj druhých a konflikt sa totálne zminimalizuje. Myslieť si ale, že tu existuje niečo ideálne a dokonalé, trebárs úplne kľudný človek, či šťastný život je podľa mňa nezmysel, je to len nereálny ideál. Je to projekcia zo zmätku, na základe krátkych a prechodných chvíľ. Človek má i svetlé okamihy, ale je to stále sebastredný tvor. Hnev, nenávisť, egocentrita, sebeckosť, nevedomé povyšovanie sa a teda krutosť atď či všetky ich jemné a skryté odtiene a vrstvy, teda celý tieň je ľudskou podstatou. A tak nechci to premeniť na protiklad, na ideál, lebo ten neexistuje. Ja som tieň, treba to prijať a už viac psychicky nebojovať o ideál. Veď napokon všetci sme obdobní, ideál neexistuje, tak o čo vlastne ide? Kultúra nám nanútila ideáli, ale my všetci sme to, čo sme. Ideál, protiklad je neskutočný, vytúžený, vykonštruovaný, vymyslený a abstraktný. Prípadne trvá krátko a tak neexistuje, je to vlastne nezmysel. Môj tieň je moja podstata a nič iné nie je, prípadne nebude. Tak sa stane tieň ukazateľom a nástrojom sebapoznania a preto tieňom už viac nebude.

Ďalšie pripútanie je pripútanie sa na duchovno. Človek sa nemôže nechať popliesť všetkými tými ľudskými bohmi, duchovnými vodcami či rôznymi náukami. Oni vyzerajú trebárs veľmi rozumne, pekne a logicky, no stále sú to obyčajní a zmätení ľudia, ktorý hľadajú útočisko v niečom väčšom ako sú oni sami, aby prekryli svoj zmätok. Všimnite si, že všetci duchovní vodcovia, všetci z nich majú plné ústa odvolávania sa na boha, na svojho gurua, na Ježiša, Budhu, Krišnu, nejaký systém či knihu, čo je značí len jediné – zmätok, ktorý hľadá utvrdenie sa v niečom väčšom ako je on sám, dodá mu to bezpečie – útočisko. Ak som psychicky zdravý - čo znamená samostatný, ak mám v sebe jasno, ak poznám svoje vnútro – tak sa nepotrebujem odvolávať na dačo väčšie ako som ja a nie je potreba sa v tom utvrdzovať. Odvoláva sa len zmätok. Vidíš túto veľmi dôležitú vec? Podľa tohto môžeš spoznať všetky duchovné klamy. Cez duchovno môžu prísť isté vhľady napríklad, zážitky, no vo svojej podstate je to stále len pohyb nesamostatnosti – zmätku, teda strachu a preto to nemá zmysel. Preto je to zavádzajúce a čo je zavádzajúce to je klamné. Základný klam je, že pôjdem podľa náuky a potom časom získam samostatnosť – to sa nikdy nestane. Lebo pohyb zmätku bude vždy len v kruhu svojho zmätku a následného pútania sa a preto ani k samostatnosti a realite prísť nemôže. Samostatnosť je prvý a jediný krok a musí nastať teraz, najprv, nie potom.

Nemyslí sa teraz, že človek má byť izolovane, ale byť psychicky nezávislý. Samostatne sa nemyslí izolovane, človek potrebuje a má mať vzťahy. Slovo samostatne tu označuje stav bytosti, ktorá nehľadá žiadne útočisko, žiadne bezpečie a istotu, žiadne stotožnenie sa s niečím väčším ako je ona sama, nehľadá naplnenie a zmysel v niečom a niekom a na nič sa nepúta. Preto je psychicky vyrovnaná. Teda samostatne znamená psychická nezávislosť. Otázkou vôbec je či mám o toto záujem. Najprv sa musím ujasniť, lebo rozumovo trebárs mám záujem, no v skutočnosti stále hľadám psychologické pripútanie, pocit stotožnenia sa s niečím väčším ako som, pocit družnosti, pocit niekam náležať, patriť či zaradiť sa atď. To všetko je vonkajšie i keď trebárs duchovná či iná náuka môže vyzerať vnútorne. Takže mám ja vôbec záujem žiť sebestačne? Asi nie, lebo je to pre mňa neznáme a vytváram si o tom domienky z hľadiska svojho zmätku. Začne myslenie, ktoré vytvorí strach a dopredu to zavrhne, lebo funguje len v poli kultúrnej podmienenosti - logiky v protikladoch. Takže ja v sebe nemám jasno, nevidím a v skutočnosti ani nemám záujem. Čo teraz?

Treba prežiť, pochopiť a uvidieť, že všetky ľudské cesty a snahy, nech sú akékoľvek, sú v podstate márne a neprinesú skutočný pokoj – teda zamerať sa na to život, čo ukazuje, čo odhaľuje. Život a nie boh, vidíš ten rozdiel? Ľudský boh nech je akýkoľvek je iba ľudská predstava - moja túžba aby tak bolo - potreba plynúca z ľudského zmätku, ktorý hľadá bezpečie v tom najdokonalejšom. Boh je isto niečo úplne iné. Boha nikdy nepochopíme, nikto ho tu nepochopil, žiadny guru, systém či kniha – mohli málo z neho uvidieť, ale stále sú v spomínanom zmätku a tak aj ich závery a ideológie sú zákonite klamné. Aj moja konkrétnejšia viera, na ktorej staviam, o ktorú sa opieram je úplne scestná. Ľudsky tvor je tvor sebastredný a ako by mohlo byť, to čo je ešte stále zaseknuté v sebe, poznať to čo je nadľudské a neznáme? Počiatok boha začína tam kde začína život. Boh je obsiahnutý v živote, je to samotný život.

Samostatnosť a teda zdravie znamená neveriť ničomu a nikomu, existencia nenanútenej pochybnosti. Nenechaj sa popliesť a polapiť slovami. Treba to správne pochopiť a uvidieť, čo sa tým myslí. Isto sa tým nemyslí, že never mame, partnerovi či kamarátovi atď, že by teraz by som mal byť zatrpknutý, uzavretý a pod. To sa isto nemyslí. Mieni sa tým to, že len pochybnosť je skutočným záujmom a viera je len hľadaním útočiska. Pochybuj o svojej náuke o svojom guruovi či svojej predstave boha, pretože inak ti ide iba o útočisko a nie o pravdu. Útočisko hľadá iba zmätok a zmätok neurobí človeka reálnym a preto vyrovnaným. Túžba po útočisku - bezpečí - pútanie sa zákonite tvorí myseľ neurotickú, lebo zmätok stále existuje, len si hľadá náplaste v rôznych útočiskách. Ak pochopím svoje vnútro, ak získam do seba vhľad, tak úplne samovolne prestanem hľadať útočisko a tak budem aj mimo tej neurózy vznikajúcej z túžby po bezpečí. Tak sa stane človek reálnym. A to čo je reálne, tak netrpí. Až sa dá sa povedať, že takmer vôbec nepozná bolesť, utrpenie, zúfalstvo atď. Toto pozná iba človek, ktorý reálnym nie je a ktorému život zbúra časom jeho predstavy a túžby. Všetky klamy čo tu sú, nás iba udržujú v nevedomosti a čo je nevedomé, tak to trpí, život v rozpore. Možno nie teraz, ale potom. Preto treba odhaliť všetky klamy a toto dokáže pochybnosť. Lebo klam odhalí len záujem a záujem je len tam, kde existuje pochybnosť.

Dal si niekto otázku, že prečo by vôbec tu malo existovať nejaké osvietenie? Netvrdí sa, že neexistuje, záver je mŕtva vec vedúca do sebaklamu. Ale davá sa otázka - nie je to osvietenie iba ideál? Toto je svet predstáv a ilúzií. Existuje strom, dom aj hrom ale psychické poňatie sveta je ilúzia. Hľadáme iba bezpečie od peňazí, cez partnera, rodinu, duchovno, boha, vodcu atď o nič iné nám v skutočnosti nejde, len o naše útočisko a preboha len mi ho neber. Ľudia ani nemajú záujem. A tak ani nič nové, reálne a psychicky zdravé (vyrovnané) byť nemôže. Pripútanie je pohyb zmätku a tam kde je pripútanie, tam zmätok či strach vždy bude. Najpodstatnejšie je pochopiť túto túžbu – ľudskú túžbu po bezpečí, ktorá sa na niekoho či niečo púta a preto závisí. A tak je v neuróze, stále v zmätku a strachu. Treba uvidieť, že žiadne bezpečie neexistuje. Ak sa niečo končí, niečo nové začína. Život nie je projekcia mojich túžob, život je školou a nie je statický. Ľuďom ide najmä o niečo statické a preto sú psychicky umŕtvený. Pripútanie tvorí neurózu, strach, zúfalstvo či sklamanie. Človek, ktorý pochopil a uvidel dôsledky pútania sa, človek ktorý prežil že útočisko a naplnenie tu v ničom a nikom neexistuje, ktorý chápe motívy svojho pútania sa a márnosť tohto počínania a následnú neurózu z toho plynúcu, človek ktorý v celom rozsahu prestal z vhľadu hľadať bezpečie, ten je psychologicky zdravý. Nie že by teraz bol blažený na obláčiku a bimbal na cimbal a nikdy sa do ničoho nezaplietol atď. On vystúpil zo sveta protikladov a žije školu života, žije život taký aký je. Nedáva mu nálepky a škatulky, nedelí na dobré a zlé. Žije mystérium života a keď je takto psychicky zdravý, tak nie je jeho bytie odkázané len na rodinu či partnera. A nepotrebuje ani žiadneho boha, žiadneho gurua ani žiadnu vyššiu autoritu či systém, pretože to potrebuje iba ten kto svoj zmätok nepochopil.

Juraj Koháry

 

 

Pokud se vám tento článek líbil, přidejte jej na

 

[Akt. známka: 2,00 / Počet hlasů: 5] 1 2 3 4 5
Celý článek | Zpět | Komentářů: 1 | Informační e-mailVytisknout článek


Komentovat článek     

Pro přidávání komentářů musíte být čtenář registrovaný a přihláąený a mít nastavený odběr info-mailů.


 

NAHORU | Hlavní stránka

kulatý roh  Přihlášený čtenářkulatý roh

Uživatelské jméno:

Heslo:




Registrace nového čtenáře!


kulatý roh  Aktualitykulatý roh
09. 06. 2021:

Sociolog Jan Keller: "...Jistě, člověk může změnit názor v řadě věcí. Jestliže se během doby změní situace, pak jsou takové změny pochopitelné a logické. Ale islamizace byla v době, kdy panu Bartošovi nevadila, pro Evropu právě tak vražedná jako nyní. Naprosto nic se na její hrozbě nezměnilo, spíše se stala ještě aktuálnější. Jestliže šéf Pirátů v tak zásadní věci přesto svůj názor změnil, můžeme očekávat, že pokud se dostane k moci, změní ho bez jakýchkoliv výčitek svědomí znovu. Začít tvrdit o černé, že je bílá, je přece tak jednoduché...
...Pokud se Piráti k moci dostanou, budou muset hledat zdroje státního rozpočtu. Nevím, kde je hledat budou. Jsem si však jist, že prosadit daň z nemovitosti je snadnější, než zrušit daňové ráje, nebo snížit objem dividend, které velcí zahraniční investoři odvádějí z naší země. Nemohu vědět, zda se Piráti budou snažit daň z nemovitostí skutečně prosadit. Ale vím, že pokud chtějí mít po volbách takovou sílu, aby ji prosadit mohli, musejí před volbami tvrdit, že ji prosadit v žádném případě nechtějí...
"

Celý článek...


07. 06. 2021:

Jana Zwyrtek Hamplová: Přála bych si… aneb "2000 slov dnes" od obyčejné ženy
...Přeji si toho hodně. Ale měla jsem pocit, že doba na 2000 slov je zase tady. Tak jsem je zkusila po svém napsat. Protože je slýchám kolem sebe, jen se nevysílají.

Celý článek...


07. 06. 2021:

Petr Anderle: "V listopadu 1989 lidé sice dali najevo, co nechtějí, ale netušili, že si vzniklou svobodu nebudou umět uhlídat a rozvíjet. Zejména když otevřou pole působnosti komunistům s převlečenými kabáty a špatně vzdělaným politikům, vydávajícím se za obhájce zájmů národa z levé či z pravé strany. Výsledek? Nemáme ani autentickou levici, ani autentickou pravici. A jak bychom je obě potřebovali.
A tak se může stát, jak mnozí populisté tvrdí, že „jsme si v roce 1989 svobodu těžce vybojovali“. To by mě zajímalo, jak tito lidé, kteří podporovali nesmyslný vznik krajů, zákonů, při nichž může například senátora zvolit méně než deset procent oprávněných voličů, neuvěřitelný nárůst byrokracie a počtu státních zaměstnanců, desítky podivných privatizací (nejen podivných, ale často i podvodných), o tyto „svobody těžce bojovali“...
"

Celý článek...


24. 05. 2021:

Advokát Miroslav Kříženecký: "Já si myslím, že tento národ si zaslouží prezidenty typu Kocáb. Vždyť je to jedno. Jestli ten člověk bude usilovat o to, abychom se stali já nevím kolikátým státem Spojených států amerických... mně to je jedno. Mně už to je jedno! Mně je za týden 75 let. Ale pláču, protože tady mám vnuky. Mám tady mladé lidi, na kterých mi moc a moc záleží. A je to tragédie tohoto národa, že by vůbec někdo volil tohoto člověka, který z hlediska odchodu vojsk zkazil všechno, co se zkazit dalo. No tak proboha živého... Bylo krásné, jak ho oslavovali. Mně se to tak líbilo! Rusům se to ale líbilo také. Hrozně moc!
A víte, to, co se píše o tomto národu, že se po Bílé hoře dobrovolně připojil k Rakousku, v 39. roce se dobrovolně připojil k Hitlerovi, po 45. se dobrovolně připojil k Sovětskému svazu, no a v 90. roce se dobrovolně připojil ke Spojeným státům... Tak o co jde...
"

Celý článek...


19. 05. 2021:

Sociolog Jan Keller: "Ve skladech (ve Vrběticích pozn.red.) se po dlouhé roky skladovaly části protipěchotních min, které se Česká republika zavázala v Ottawské úmluvě z roku 1999 kompletně zlikvidovat během čtyř let, tedy do roku 2003. Příslušný soud prohlásil, že v areálu byla uložena pouze nepoužitelná těla protipěchotních min bez výbušné nálože a bez spouštěče. Na tento rozsudek se odvolal premiér Babiš při interpelaci ve Sněmovně 6. května. Takže pan premiér, sám úspěšný podnikatel, nám tvrdí, že je úplně normální, když si soukromá firma pronajme od státu rozsáhlé skladovací prostory a po dlouhé roky platí nájem za to, že v nich může opečovávat mimo jiné tuny naprosto nepoužitelného šrotu. Toto harampádí nemůže ani vyvézt, ani jakkoliv jinak uplatnit. Není to divné ani soudu, ani vládě a už vůbec ne opozici. Naštěstí můžeme ve volbách nedůvěryhodnou vládu odmítnout a zvolil si Piráty, kteří nám budou tvrdit totéž co Babiš s Hamáčkem...
Já si myslím, že by bylo řešení, pokud by všichni aktéři Velké vrbětické lži na sebe podali navzájem trestní oznámení a šli si to odsedět. To bych pak, na rozdíl od Pirátů, upřímně věřil, že žijeme v právním státě."

Celý článek...




WebArchiv - archiv českého webu        optimalizace PageRank.cz       Bělehrad.Cz      Výrobky z konopí a bio bavlny - URBANSHOP     

Tento web byl vytvořen prostřednictvím phpRS v2.8.3a - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Aby bylo legislativě EU učiněno zadost, vezměte na vědomí, že tento web využívá cookies, jako naprostá většina všech stránek na internetu. Dalším používáním webu s jejich využitím souhlasíte.

Redakce neodpovídá za obsah článků, komentářů ke článkům a diskusí ve Fóru,
které vyjadřují názory autorů a nemusí se vždy shodovat s názorem redakce.
Pro zpoplatněné weby platí zákaz přebírání článků z Jitřní země!